Streda, 27. január, 2021 | Meniny má BohušKrížovkyKrížovky

Vandroval po opačnom konci sveta

S priateľkou sa dostal na OPAČNÝ KONIEC ZEMEGULE, no bez kamaráta,s ktorým cestu plánoval. Ten mal tesne pred odchodom vážny úraz. Aj takáto nepríjemná hra osudu chcela, že Tomáš Tomajko (24) zo Zlatých Moraviec spoznával krajinu, o ktorej sa hovorí, že p

Blázni do športu
Tomáš Tomajko je lezec a lezenie bolo jedným z dôvodov, pre ktoré si vybral Nový Zéland. Druhým bola nutkavá túžba skúsiť niečo nové a odcestovať niekam poriadne ďaleko.
Pre jeho vášeň - lezenie - sú na Novom Zélande ideálne podmienky. Ako napokon aj pre množstvo ďalších pohybových aktivít. Nový Zéland je rajom pre športovcov. „Je to úžasná krajina pre milovníkov rôznych aktivít. Ráno sa vykúpeš v oceáne, popoludní ideš na trek okolo Mount Cook (najvyšší vrch v krajine) a na ďalší deň sa môžeš spúšťať na snehu alebo robiť paraglajding,“ rozpráva Tomáš.
Novozélanďania sú blázni do športu. V hlavnom meste Wellington je úplne normálne, že v čase obeda kopec ľudí v centre mesta behá. Sú to zväčša biznismeni, ktorí prestávku využívajú na to, aby dopriali telu pohyb.
Lazy
Ako väčšina mladých Slovákov, ktorí sa ocitnú na Novom Zélande, aj Tomáš prišiel do ostrovného štátu za prácou. Robil na farme v oblasti Hawkes Bay pri meste Hastings. K práci sa dostal úplnou náhodou cez kamaráta. „Kamarát mal ísť s nami, ale mal vážny úraz, padol a zlomil si obe nohy. Cestoval som len ja, priateľka a dvaja ľudia, známi môjho kamaráta, ktorých sme my ale vôbec nepoznali. Bola to sranda, pretože zrazu sme mali spoločné bývanie, spoločné auto, spoločnú prácu a ešte aj spoločnú chladničku s niekým cudzím. Bolo zaujímavé sledovať, ako sa vyvíjali vzťahy. Za toho pol roka sme ich tam spoznali úplne dokonale, boli sme prakticky nonstop spolu, až to niekedy bolo trochu únavné.“
Let na ostrovný štát trval 17 hodín a celé to vyšlo na približne 70-tisíc korún.
Druhý deň po pristátí zháňala štvorica vhodné auto - za lacných 2600 dolárov nakoniec kúpili sedemmiestnu Hondu.
„Veľmi rýchlo sme zistili, že sa tam inak neoplatí prepravovať. Cestovať vlakom a autobusom sa ani nedá, spojenie medzi jednotlivými oblasťami je dosť zlé, alebo nie je vôbec. Všetko je orientované na farmy, na pestovanie a chov. Mnohé časti vyzerajú ako lazy, nikde nikoho. Preto má každý auto - je lacné a v tom čase bol aj benzín pomerne lacný.“
Domy uprostred ničoho
Rozľahlý terén a riedke osídlenie sú typickými znakmi Nového Zélandu. V nádhernej prírode sa kde-tu vynoril nejaký dom. „Prvá vec, ktorú sme po ceste videli, bola nejaká poľná štrková cesta akoby v džungli. Nestretli sme vôbec nikoho. Rozložili sme si stany a prespali na nejakej zákrute. Ráno sme vstali a zbadali ovce, až neskôr dom. Bol to šok, zrazu tam stál akoby uprostred ničoho. Človeku hneď napadne – kde sa tu tí ľudia vzali, čo tu robia, ako sa sem vôbec dostanú a kde chodia nakupovať...“ Niektoré domy medzi jednotlivými farmami boli od seba vzdialené aj pätnásť kilometrov.
V ceste na tú „svoju" farmu v Hawkes Bay pokračovali okolo jazerných miest Rotorua a Taupo.Dom, v ktorom mali tráviť nasledujúceho pol roka, bol po zime zanedbaný. Farmár prišiel, pozdravil a nad bordelom vo vnútri len mykol plecom. To bolo všetko. Načo viac slov.
„Novozélanďania sú ľudia, ktorí neriešia kopec vecí. Sú veľmi svojskí a pohodlní a voči neznámym zo začiatku aj trochu rezervovaní. Cítiť, že ich ostrovná mentalita je iná ako naša. Pomôžu každému, kto to potrebuje, sú milí, ale nepustia hocikoho blízko k sebe. Aj s farmárom nám trvalo, kým sme sa mu dostali pod kožu,“ opisuje mentalitu ostrovanov Tomáš Tomajko. Bližšie si ich pustil až po jednom z večierkov, ktoré farmár organizoval.
Novozélanďania celkovo radi oslavujú. A vo veľkom. Farmári na samotách milujú párty, na ktorej sa zabáva množstvo ľudí. „Stále sme si ale nevedeli zvyknúť na to, že jeden deň sa chovali ako kamaráti a na druhý deň sa s nami nebavili a držali si odstup.“
Maori
Na uzavretej farme, kde pracovalo len sedem ľudí, by zomreli od nudy. Nebyť občasného voľna a možností, ktoré poskytovala okolitá krajina.
Štvorica sa často kúpala v neďalekej riečke alebo relaxovala na pláži pri oceáne. Chodievali na rôzne treky a spoznávali zákutia zeleného Nového Zélandu. Vyhýbali sa „masovkám“ – destináciám, ktoré ochotne odporučili informačné kancelárie v každom meste. Išlo o miesta, kde stáli húfy turistov a kde sa spravidla platilo. Keď sa ale opýtali domácich, poradili im zopár nádherných zákutí, o ktorých vedel len máloktorý „typický“ turista.
Na jednu „masovku" sa ale predsa len nechali nahovoriť. Na vystúpenie pôvodných obyvateľov, ktorými sú Maori. Mnohí z nich žijú zvláštnym spôsobom života. „Oni ich neizolujú, Maori sa izolujú trochu svojím štýlom života sami. Spohodlneli, čo môže byť dôsledok európskej kultúry, ktorá tam prišla. Mnohí z Maorov robia podradnejšiu prácu, veľa pijú, fajčia, aj marihuanu, a sú veľmi obézni. Každý si ich predstaví ako krásnych ľudí: urastených, svalnatých a potetovaných mužov s dlhými vlasmi, niečo ako Indiáni. Skutočnosť je ale iná. Maorská šou skôr pripomínala našu cigánsku osadu a život v nej. Rozhodne ale stálo za to vidieť ju,“ povedal Tomáš.
Vianoce na pláži a v stane
Na pláži a v stane strávil Tomáš Vianoce. Asi najzvláštnejšie a aj najupršanejšie vo svojom živote.
„Spravili sme si šalát, otvorili fľašu rumu a darčeky sme si nedali. Boli sme práve na treku, takže sme nemali ani žiadnu výzdobu. Na prvý sviatok vianočný nám neuveriteľne pršalo, aj nálada bola zlá, boli sme z toho podráždení,“ spomína na sviatky v cudzine. Pred sebou mali v tom čase šesťtýždňovú dovolenku, na ktorej riešili len veci typu: čo kde vidieť, čo jesť a kde zložiť stan. „Na Novom Zélande je zvykom, že sviatky trávia domáci tak, že niekam cestujú. Málokedy sú doma. Preto sme aj po ceste postretávali veľa ľudí.“
Bodkou za celou cestou na Nový Zéland bola pre Tomáša dvojtýždňová zastávka v Thajsku. Z krajiny, v ktorej je všetko organizované a každý ochotný pomôcť, sa Tomáš s priateľkou ocitli na mieste, kde ktokoľvek neváha zneužiť turistov a nejakým spôsobom ich ošklbať o peniaze. Zažili kultúrny šok, a to boli ešte len na pol ceste domov...

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  2. Hygge ako životný štýl
  3. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  4. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  5. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  6. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  7. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  8. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  9. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  10. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  1. Garmin predstavuje Lily, svoje najmenšie inteligentné hodinky
  2. Babylon Berlín: Najdrahší nemecký seriál
  3. Potravinové intolerancie bude KRAJ riešiť aj tento rok
  4. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  5. Závod zamestnáva 500 ľudí. Tatravagónka v Trebišove má 50 rokov
  6. Spoločnosť BILLA v novom e-booku radí, ako sa stravovovať zdravo
  7. Počas koronakrízy vzrástli obavy z dopadov práceneschopnosti
  8. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  9. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  10. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 20 497
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 19 274
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 18 264
  4. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí 9 390
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 286
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 7 959
  7. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 7 595
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 364
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 201
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 070
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Banská Bystrica - aktuálne správy

Ilustračné foto

Mnohým ľuďom sa cez registračný formulár nedarí prihlásiť, dovolať sa na infolinku je skoro nemožné.

1 h

.Digitalizačné centrum od roku 2012 zdigitalizovalo viac ako 210-tisíc zbierkových predmetov múzeí.

4 h

Na pomoc mu išli v tme horskí záchranári.

5 h

K nešťastnej udalosti prišlo v januári 2004.

19 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Po páchateľoch polícia intenzívne pátra.

26. jan

Zvolen patrí medzi lepšie okresy.

22 h

Výhrady zástupcov dolných Kysúc boli oprávnené.

22 h

Naše obce a mestá sa testovania zhostili na jednotku, hoci na prípravu mali len pár dní.

26. jan

Už ste čítali?