Nahálka: „Keby vo filme hrali sestričky, tak sme iste všetci chorí."

Film je príbehom vojakov Československého pešieho práporu 11 – Východného, ktorí po boku Britov, Austrálčanov, Poliakov a Juhoafričanov na jeseň roku 1941 bránili pred nemeckými a talianskymi jednotkami Spojencami ovládaný strategický prístav na severe Líbye – Tobruk. Martin Nahálka vo filme stvárňuje postavu čatára Borného.
Domovskou divadelnou scénou tohto liptovskomikulášskeho rodáka je Divadlo Andreja Bagara v Nitre. Na jeho doskách sa prezentuje vo viacerých úspešných predstaveniach, okrem iných napríklad v muzikáli Adam Šangala, alebo v hre Testosterón, v komédii o tom, čo si muži myslia o ženách. Áno, aj na ženy sme sa Martina opýtali. Už aj preto, že Tobruk je čisto „mužský“ film. Hlavnú ženskú postavu v ňom hrá... puška!

Je všeobecne už dosť známe, že ste sa vyučili za kuchára, čašníka. A iste sa vás mnohí pýtajú, či ste sa počas nakrúcania Tobruku v púšti „motali“ v poľnej kuchyni, či a čo ste tam navarili a ešte, či to hercom a štábu chutilo... tak ako to bolo?
- Tak v púšti som sa motal len raz, keď sme sa presúvali na Tebagu, na náš druhý pľac, a tam som varil s naším kuchárom Michalom Hromasom nejakú polievku z tuniských zbytkov. Nebola zlá, dokonca bola výborná. Ale štábu sa moc nezvýšilo, lebo v ten večer sme varili iba pre hercov. V podstate varil iba Michal a ja som bol iba pomocník. Tak!
A vám ako „chutila“ postava čatára Borného? Čím vás ako človek zaujal?
- Chutil mi výborne. Ja mám rád hlboké charaktery postáv a Borný ako človek je taký. Či sa mi ho tak aj podarilo stvárniť... uvidíme.
Vojna je vraj mužská záležitosť a Tobruk je mužský film. Hráte v ňom samí chlapi. Ale vo vojne boli aj ženy, prinajmenšom sestričky v lazaretoch... nechýbajú vám v tom filme ženy?
- Keďže ich tam režisér nenapísal, tak mi nechýbali. Ak to bol jeho zámer, rešpektujem ho. Asi ich chcel ušetriť od toho tepla. Ale keby tam boli sestričky, tak sme iste všetci chorí!
A vôbec vám tam, na púšti nechýbali ženy?
- Bolo tam nádherné ticho...
Herectvo ste študovali pri žene, herečke Zuzane Krónerovej. Aká bola a čo výnimočné vás naučila?
- Študoval som aj pri Petrovi Mankoveckom a obaja boli niečím výnimoční. Peter nám vedel povedať „ako“ a Zuzana nám to ukázala. Ale pokiaľ človek nepracuje na sebe sám, tak to ďaleko nedotiahne.
Keď už sme pri ženách... V nitrianskom divadle hráte v komédii Testosterón. Je to tiež čisto mužská záležitosť. Hra o tom, čo si muži myslia o ženách... Čo si myslíte o ženách?
- Mám ženu, ktorá mi porodila syna. Teraz akurát vysáva a ja ju ľúbim. Nie je to krásne?
V Bednárikovom muzikáli Adam Šangala ste hajtmanom Sekerom... čo pre vás účinkovanie v tomto muzikáli znamená?
- Už si ani nepamätám, kedy sme začali skúšať hru Adam Šangala. Bola to moja prvá postava v divadle v Nitre, tak som sa do nej zahryzol mladíckym „hryzom“ a bolo mi cťou skúšať s Bednárikom. Na prvé postavy v divadle sa nezabúda.
Účinkujete ešte aj v Teatro Tatro. V čom konkrétne? Je to taký „iný“ typ divadla, kočovný... Páčilo by sa vám kočovať s divadlom po svete?
- Hrám tu v Bianke Braselli aj v prorokovi Iljovi. Je to divadlo, pre ktoré sa mi oplatilo byť hercom. Myslím si, že každý herec je trochu kočovník a toto divadlo je kočovné. Dva roky počas prázdnin sme dokonca s malou maringotkou a s koníkom kočovali v Rumunsku a v Taliansku. Ja by som to vedel robiť celý život!
V čom novom vás uvidia diváci v nitrianskom divadle? Čo sa chystá?
- Od 25. augusta skúšame hru Okuliare Eltona Johna s Petrom Mankoveckým, premiéra bude v októbri, a potom to bude s Ondrejom Spišákom Kráľ Lear.
Ste rodák z Liptovského Mikuláša. Rád sa vraciate domov, na Liptov?
- Vraciam sa tam rád. Keby bolo v Mikuláši divadlo, tak neváham a hrám tam. Celý august som bol s rodinou a s kamarátmi na chalupe na Konskej a tam bolo tak dobre, že rozmýšľam, že tam postavím divadlo a s miestnymi niečo naskúšam.
Čo sa vám najviac spája s domovom? Vône, chute, hory, rodina, priatelia, detstvo...
- Presne ste to pomenovali v otázke. Ale v Nitre je aspoň Zobor.
Čo myslíte, kde by ste asi boli teraz, keby ste neboli hercom. Zostali by ste pri „kuchárčení“, varení... alebo?
- Ja nemám problém robiť hocijakú robotu, kde sa aspoň trošku robí fyzicky. Sedieť v kancelárii za počítačom by som však nevedel. Ale viem si predstaviť prácu v horách na nejakej chate alebo v horskej službe.
Vrátime sa ešte k Tobruku. Iste na nakrúcanie tohto filmu nezabudnete. Čo vám tak natrvalo asi utkvie v pamäti?
- Tie noci, tá atmosféra, to že to bol môj prvý film. Ale hlave to, že sme skoro dva mesiace žili na púšti s miestnymi ľuďmi. Na púšti má človek na všetko čas, aj na rozmýšľanie.
Tešíte sa na premiéru filmu? Koho so sebou na premiéru vezmete?
- Určite rodinu, priateľku... psa nemám, ani mačku, ale mám veľa kamarátov. Aspoň si myslím. Teším sa, ale aj sa trošku trošičku bojím.
A ešte... na koho sa podobá váš malý Jakubko?
- Ráno na mňa a večer na Zuzku. Je perfektný!⋌