Koľkí z nás uvažujú práve takto? Asi ich nebude málo. Niektorí svoj sen aj naplnili a búchačku si kúpili. Dokonca celkom legálne. Teraz je to možné, zákon, pokiaľ sú splnené všetky podmienky, to umožňuje. No a potom veľmi ľutovali, že tú prekliatu zbraň vôbec brali do rúk.
Jedným z takých bol v tom čase dvadsaťšesťročný Karol z okresného mesta, v južnej časti Slovenska.
Geodet s pištoľou
Maroš z toho istého mesta patrí medzi náruživých strelcov. Bol nielen držiteľom zbrojného preukazu, ale i členom tamojšieho športového streleckého klubu. Medzi jeho priateľov patril aj Karol. Mládenec skôr subtílny, ktorý sa živil ako geodet. Práve to, že robí v teréne geodetické práce, a nebodaj by ho niekto pri nich ohrozil, využil, aby si vybavil zbrojný preukaz a kúpil si zbraň, pištoľ ČZ, vzor 85, kalibru deväť milimetrov. Maroš vedel, že jeho priateľ Karol zvykne pištoľ so sebou nosievať v puzdre pod pazuchou a nielen pri prácach v teréne. Občas má dokonca sklony sa ňou pochváliť.
Priateľa vtedy stretol náhodou. Uvidel ho po desiatej večer, vykláňať sa z okna herne. Prehodili pár slov. Spomínal mu, že v nedeľu budú na klubovej strelnici športové streľby a mohol by ísť s ním, zastrieľať si. Na Karolovi videl, že má vypité, má dobrú náladu, ale opitý nebol. Komunikoval celkom normálne. Dohodli sa na stretnutí v kancelárii, nasledujúci deň.
Na druhý deň prechádzal Maroš mestom a prekvapením sa zarazil. Na chodníku, pod oknami herne, horeli sviečky ako na Všetkých svätých. Samozrejme, že sa vyzvedal, čo sa stalo. Dozvedel sa, že v herni sa v noci strieľalo a niekoho tam zastrelili. Ihneď ho prepadla predtucha, či sa nestrieľalo práve z Karolovej zbrane. Žiaľ, bola to pravdivá predtucha, s tými najhoršími následkami. Karol bol v tom čase už na výsluchu u vyšetrovateľa, ako obvinený zo spáchania trestného činu vraždy.
Príjemný večer
Začalo sa to príjemným posedením v herni. V barovej časti sedela okolo stola partia, okrem iných aj bratia Jozef a Karol, medzi nimi bola aj Jana, zamestnankyňa herne. Metaxu, ktorú Karol doniesol na ochutnávku z Grécka, prekladali sektom. Občas si k nim prisadla aj krupiérka. Partia už mala dobrú náladu a ďaleko od triezvosti, keď pred polnocou vošiel do klubu Vladimír s kamarátom Marekom.
Vladimíra, vysokého, dvadsaťročného mládenca s mocnou postavou, nakratučko vystrihanými vlasmi a vytetovaným funiacim býkom na ramene, tam už poznali. A nie práve v najlepšom svetle. Kým prišiel do herne, stihol s kamarátom herni spláchnuť dole hrdlom štyri-päť vínnych strekov a chcel si niečo objednať. Anna Vladimírovu objednávku rezolútne odmietla: „Nie, tu nedostaneš nič!“
Keď sa opýtal prečo, vyhlásila: „Pretože keď si tu bol pred dvoma týždňami s kamarátmi, zmizla z barového pultu fľaša whisky Jack Daniel's a my sme ju museli zacvakať!“
Anna neskôr vypovedala, že Vladimír začal byť nervózny, až agresívny, a zvýšeným hlasom tvrdil, že nikdy nič neukradol. Napriek tomu trvala na tom, že ho neobslúži, kým nepovie, kto tú fľašu ukradol. Naveľa Vladimír priznal, že ku krádeži predsa len došlo, že fľašu mali na svedomí chlapci, s ktorými tam bol. No on sa o tom dozvedel až na ulici. Anna sa naostatok rozhodla, že Vladimíra a jeho kamaráta predsa len obslúži, ale najprv začala umývať poháre. Zrazu zbadala, že jeden z partie, Tibor, sa váľa na zemi. Ako sa na zem dostal, si nevšimla.
Pištoľ za pásom
Na hlavnom pojednávaní si Tibor už nedokázal spomenúť, či spadol z taburetky preto, lebo ho Vladimír kopol do hlavy, alebo preto, lebo sa snažil zabrániť vstať Karolovi z miesta. Kopanec ale určite do hlavy dostal, hoci nie silný. Vladimír sa pobral vedľa, do miestnosti s biliardovým stolom. Karol zrazu vyskočil: „Ty nebudeš biť môjho kamaráta!“ - a siahol si pod sako.
Jeden z kamarátov na neho zakričal: „Nech tam máš peňaženku, alebo čokoľvek, nevyberaj to!“ Karol sa nedal zastaviť. Z podpažného puzdra vytiahol pištoľ, natiahol ju a strčil za pás. Išiel rovno za Vladimírom. Za ním vyskočil z miesta jeho brat Jozef. V jednej z výpovedí potom uviedol, že za bratom išiel preto, lebo bol oveľa slabší ako Vladimír a mal už aj dosť vypité.
Podľa toho, čo získali zo svedeckých výpovedí, sa Karol Vladimíra opýtal, prečo bil jeho kamaráta a okamžite inkasoval úder do tváre. Strhla sa bitka, pri ktorej sa obaja zviezli na zem. Ostatní sa ich pokúšali oddeliť. Ako prvému sa podarilo z podlahy vstať Karolovi. Siahol si za pás a biliardovú miestnosť ohlušilo niekoľko tesne po sebe nasledujúcich výstrelov. Keď dozneli, Vladimír ležal bez pohnutia na zemi a zalievala ho krv. Bol namieste mŕtvy.
Karol ešte namieril pištoľ na ostatných a zavelil: „Všetci na kolená, lebo vás zastrelím!“ - potom sklonil zbraň a povedal: „No čo, veď on ma napadol!“
Štyri výstrely
Lekár Vladimíra už ani neprezeral. Na prvý pohľad videl, že akákoľvek pomoc by už bola zbytočná. Telo ale veľmi podrobne prehliadli súdni lekári. Zistili, že hlavu poškodeného zasiahli dva výstrely. Oba padli zo vzdialenosti najviac dvadsať centimetrov a oba smerovali do pravého spánku. Úplne zdevastovali mozog. Tretí výstrel smeroval do pravého ramena, a tým aj do hrudníka. Projektil zasiahol pľúca, a aj toto poranenie bolo smrteľné. Posledný výstrel zasiahol ľavé predlaktie.
Prvé výstrely v každom prípade smerovali na hlavu, strelec strieľal, keď Vladimír vstával zo zeme. Ani jedno zo zranení nemohlo vzniknúť pri čelnom postavení tak, že by obaja stáli, a poškodený sa nachádzal pod úrovňou vystretej ruky páchateľa. To sa zhodovalo s konštatovaním jedného zo svedkov: „Bola to poprava!“
Kornel po celý čas trval na tom, že sa iba bránil. Zakaždým svoju verziu poopravil tak, ako pribúdali nové dôkazy. Začal dokonca tvrdiť, že aj Vladimír mal zbraň. Videl mu ju v rukách. Videl, ako ju vytiahol, a videl aj, ako sa od nej zaiskrilo a vyvalil sa kúdol dymu. Ale niektorý z chlapcov mu ju po streľbe zobral a odbehol s ňou preč. Toho chlapca opísať nevie, pamätá si len, že mal blond vlasy. To, že Vladimír strieľal, potvrdzuje zranenie na nohe jeho brata a dierka vylúpnutá v stene biliardovej miestnosti.
Jeho brat mal skutočne nohu poranenú. U lekára sa ale objavil až po týždňoch. Znalci nepotvrdili, že by zranenie mohol spôsobiť výstrel.
A čo dierka vylúpnutá v stene?
Ani tá nevznikla od odrazeného projektilu. Vyzerala skôr ako po klinčeku, na ktorom bolo čosi zavesené. Nikto zo svedkov okrem Karolovej pištole nevidel v herni inú zbraň. Karol sa pred trestný senát postavil ako obžalovaný z trestného činu vraždy.
Mreže na dvanásť rokov
Karol aj na hlavnom pojednávaní opakoval, že sa len bránil, využil možnosť nutnej obrany. Súd naostatok konštatoval, že každý občan má právo adekvátne sa brániť pri útoku na svoju osobu. Pritom nie je jeho povinnosťou vyhnúť sa útoku útekom, aj keby mu to podmienky dovoľovali. Ale použitie zbrane v tomto prípade, a následné usmrtenie poškodeného troma smrteľnými ranami, bolo celkom zjavne neprimerané povahe a charakteru útoku na jeho osobu. Ináč povedané - Karol strieľal, keď Vladimír vstával, neútočil a žiadny útok vtedy nehrozil.
Senát Karola uznal vinným z trestného činu vraždy a vymeral mu dvanásť rokov v miernejšej, druhej nápravnovýchovnej skupine. Rozsudok potvrdil aj Najvyšší súd.
Na záver
Karol pred časom požiadal o povolenie na obnovu súdneho konania. Oháňal sa tým, že momentálne sa lieči z psychických problémov a lekár mu povedal, že tie problémy mohol mať už aj v čase činu, čo by menilo pohľad na celú situáciu. Súd obnovu konania nepovolil.
Toto je jeden z prípadov, keď sa typický krčmový konflikt mohol skončiť niekoľkými fackami, prinajhoršom modrinami. Ale po ruke bola zbraň. Slabší sa odrazu cítil byť silným. Silu mu dodávala pištoľ kalibru deväť milimetrov pod pazuchou, a asi ho povzbudzoval aj vypitý alkohol.
Hoci novela Zákona o zbraniach a strelive sprísnila podmienky, podľa ktorých možno získať zbrojné oprávnenie, a povolenie zaviedla aj na perkusné zbrane, predsa, nedá sa neopýtať: Nebolo by dobré posudzovať ešte prísnejšie, komu a z akých dôvodov povoliť nosiť so sebou strelnú zbraň?
