To všetko charakterizuje Radvanský jarmok, ktorý priláka návštevníkov zo širokého okolia. Tento rok to bolo už po 351. krát. Spolu s jedenástym ročníkom Trhu ľudových remesiel, v rámci Dní mesta Banská Bystrica.
Radvaň, dnes mestská časť Banskej Bystrice, bola kedysi samostatnou dedinkou. V polovici 17. storočia jej povolili, aby práve v deň narodenia Panny Márie usporiadala jarmok. Ten bol za dávnych čias tradičným miestom stretávania obchodníkov a ľudí v mnohých obciach, čo nakupovali najrôznejší tovar. Od dobytku, ovčej vlny až po drevené súdky alebo črpáky. Ten Radvanský sa zachoval, v rovnakom čase ho organizujú už viac ako tri storočia. Spolu s ním banskobystrické Námestie SNP hostilo aj jedenásty trh ľudových remesiel.
„Práci s drevom sa venujem už pätnásť rokov. Hrdý som najmä na varechu, ktorú som strúhal mesiac. Má dva a pol metra, určite nie je obyčajná,“ povedal Marek Kanaloš z Prenčova.
Vedľa seba stáli remeselníci aj tí, čo prezentujú svoje diela na jarmoku každoročne. Je o ne veľký záujem, Banskobystričania si už pravidelne chodia kupovať drevené varešky. Tie sú akýmsi symbolom septembrového podujatia.
Na jarmoku svoje výrobky predstavil aj majster husliar. Ako povedal, remeslu sa začal učiť sám. Najprv zo starých knižiek. Neskôr mu dal pár cenných rád skúsenejší remeselník. „Na mojich husliach hrajú aj muzikanti z folklórnych súborov,“ povedal.
Iný remeselník predával metly. Pochádza až zo srbskej Vojvodiny. „U nás máme veľké dvory. Potrebujeme teda kvalitné metly, čo dobre zametajú a dlho vydržia. Aj tu na Slovensku je o ne veľký záujem,“ povedal.
V ďalšom stánku si ľudia mohli kúpiť valašku. „Začal som sa tomu venovať, keď som mal 25. Dnes mám už 80. Prax mám už teda dlhú,“ skonštatoval s úsmevom.
Kto má rád žinčicu, mohol si kúpiť črpák. Bol trochu iný, ako ich poznáme z okolia Banskej Bystrice. „Tu máte väčšinou liptovské črpáky, ktoré sú z viacerých kusov dreva spojených kovovým prúžkom. Ja predávam gemerské. Tie sú okrem dna z jedného kusu dreva,“ povedal. Výroba jedného črpáku je podľa majstra rezbára dlhodobá záležitosť, trvá až niekoľko rokov.
V blízkosti Národnej ulice práskal bič. „Pochádza z Prievidze. Narábať s bičom nie je jednoduché. Potrebný je čas a kľud, dôležité je dobre spraviť „osmičku.“ Vtedy vydá taký zvuk, ako má. Som synom roľníka, bičovať som sa naučil, keď som pásol kravy alebo zaháňal ovce. Propagujeme výrobky z celého Slovenska,“ povedal Michal Nemček z Nitrianskych Sučian, ktorý sa záľube venuje aj na dôchodku.
Stovky návštevníkov mohli obdivovať diela umelcov v širokom centre mesta. Medovina a rokmi osvedčený burčiak dodávali chuť, akú si „jarmočníci“ dobre pamätajú.
Autor: JAKUB TKÁČ, PATRIK KRNÁČ
