Kúzlo Banskej Bystrice jej pomáhal objavovať Anton Anderle

PO DVOCH ROKOCH sa začiatkom októbra do Banskej Bystrice opäť nasťahujú bábkové divadlá, bábky, herci, herečky a príbehy z rôznych kútov Európy.

Program už šestnástej Bábkarskej Bystrice sľubuje nielen množstvo zážitkov ale tiež tri ceny, ktoré na medzinárodnom festivale udeľujú tri poroty. Je to Cena diváka, ktorú, samozrejme, udeľujú diváci, ďalej je to Hašterica, cena za tvorivý čin v slovenskom bábkovom divadle a Cena Henryka Jurkowského, ktoré udeľujú odborné poroty. Do jednej z nich aj tohto roku zasadne Nina Malíková. Teatrologička, dramaturgička, novinárka... a v neposlednom rade, po svojom otcovi, významnom českom bábkarovi Janovi Malíkovi, tiež bábkarka.
Dalo by sa povedať, že ste vyrastali s bábkami, čo iste ovplyvnilo váš život. Uvažovali ste niekedy aj nad iným životným smerom, než venovať sa bábkovému divadlu a všetkému, čo s ním súvisí? Pokiaľ viem, študovali ste dejiny...
-Nechcem nikoho vyľakať, ani mu kaziť ilúzie, ale bábkovému divadlu som dlho nevenovala pozornosť. Celkom iste to bolo preto, že vyrastať v tieni takej osobnosti, ako bol môj otec Jan Malík, nebolo vôbec jednoduché. Možno to bola taká osobná revolta. Chcela som robiť divadlo, dokonca som sa pokúšala, neúspešne, o prijatie na herectvo. Venovala som sa divadelnej kritike a napokon dramaturgii. Najprv vo vtedajšom Divadle Víťazného februára, dnes opäť Klicperovom divadle, v Hradci Králové a potom dvanásť rokov v Divadle S. K. Neumanna, dnes Divadle pod Palmovkou v Prahe. Ale bábky si ma našli. Po absolutóriu divadelnej vedy na filozofickej fakulte som začala učiť dejiny na bábkarskej katedre. A odrazu všetko to, čo som dovtedy doma podvedome vnímala, pomaly vyplávalo na povrch a napokon sa snáď nejako zúročilo. Vlastne som s bábkami začala až po otcovej smrti a naozaj som mala čo doháňať. V tomto ohľade nado mnou so značným sklamaním zlomil palicu s tým, že sa bábkam nikdy nebudem venovať. To by sa čudoval!
Iste ste ako dieťa chodievali do bábkového divadla. Ktoré rozprávky boli vaše obľúbené?
-Návštevu bábkového divadla, Ústredného bábkového divadla v Prahe, som mala tak trochu v „popise práce“. Otec, jeho zakladateľ a dlhoročný riaditeľ, ma brával na skúšky aj na predstavenia. Bola som tiež jeho prvým, a dosť prísnym, detským kritikom pri všetkých jeho réžiách. Ale tajne som poškuľovala po Divadle Spejbla a Hurvínka – veľmi nahlas som to obdivovať nemohla, predsa len išlo v Prahe o konkurenciu – aj po Divadle Jiřího Wolkra, ktoré bolo pre mňa to „naozajstné“. Tak vidíte, tá revolta bola asi skutočne silná, a to sa otcovi veľmi odporovať nedalo. V Ústrednom bábkovom divadle som však prenikla do ďalších profesií, dokonca som sa ako malá učila aj kašírovať, napodobňovať bábky. Mojou obľúbenou rozprávkou bola Princezná so zlatou hviezdou na čele, ale práve tú som v bábkovom divadle nikdy nevidela a neskorším filmom som bola sklamaná.
A ktoré postavičky z tradičného bábkového divadla ste mali a máte rada?
-Patrilo by sa povedať, že Gašparka, ale ja som sa najradšej hrala s bábkou Sarmika z Hrdinov severu, pôvodný názov je Sarmikova pieseň. Bol to malý statočný čukotský chlapec z inscenácie, ktorú režíroval môj otec a za ktorú v päťdesiatych rokoch divadlo aj on dostali štátnu cenu. Ťažko sa to dnes vysvetľuje. Poriadneho Gašparka som ako dieťa vlastne nevidela a rozhodne to nebol môj hrdina. To skôr Hurvínek.
Bábkovému divadlu sa venujete ako dramaturgička, aj ako novinárka. Ste šéfredaktorkou časopisu Loutkář, aj predsedníčkou českej sekcie UNIMA. Chodievate do porôt na festivaly, spolupracujete na príprave festivalov, vyučujete alternatívne a bábkové divadlo na DAMU... Je toho naozaj veľa. Ako to všetko stíhate?
-Ak čakáte nejaké optimistické návody, tak vás sklamem. Strašne ťažko to stíham a mám z toho niekedy naozaj nočné mory! Ono to síce všetko spolu nejako súvisí, účasťou na festivaloch získavam prehľad, o nových trendoch potom môžem písať aj prednášať v škole, ale niekedy som skutočne unavená. Ale keď je tu ten neustály nepokoj! Nikto neverí, že keby som sa všetkého vzdala, sedela by som doma. Ani ja nie. Ale nepopieram, z času na čas uvažujem, čo z týchto aktivít vypustím. Ale nechcem hrešiť. Možno to niekto urobí za mňa.
Myslíte, že s bábkami sa žije ľahšie ako s ľuďmi?
-Lenže bábky bez toho, že s nimi manipulujú ľudia, predsa neexistujú! Potom sú to len artefakty. Veľmi neverím všetkým tým vznešeným rečiam o tom, že bábka je „poslušná, skromná“ atď. To je akoby sme ju poľudšťovali. Bábka je však predsa len bábka, to je jej podstata. Takže dobre sa žije s príjemnými ľuďmi, trebárs aj bábkarmi, ktorí majú radi svoje remeslo a netrpia žiadnymi komplexmi.
Na čom teraz ako dramaturgička pracujete a v ktorých divadlách?
-Sú to už skoro dva roky, čo som skončila angažmán v kladenskom Divadle Lampion. Od tej doby som dramaturgovala Aucassina a Nicolettu (Chantefable) v Théatre Illusion v Montreali a Macbeth v nitrianskom Starom divadle. Dramaturgovanie bolo však ku všetkým mojim povinnostiam naozaj náročné. Navyše som, v rámci novinárskej etiky, nemohla písať o iných českých bábkových divadlách... Ale musím priznať, že mi divadlo chýba...
Rovnako ako v minulom ročníku festivalu Bábkarská Bystrica, budete aj tohto roku členkou poroty, ktorá udeľuje cenu Henryka Jurkowského. Aký vzťah máte k banskobystrickému festivalu?
-Nebude to znieť ako fráza, keď poviem, že viac ako kladný? Chodím na festival do Bystrice už pekných pár rokov a mám rada tento festival, jeho atmosféru, ľudí v Bystrici, kamarátov, ktorí sem prídu, Radvanský jarmok... Tohto roku mi tam ale budú chýbať dvaja ľudia, ku ktorým som mala blízko. Režisér Karol Spišák a vynikajúci bábkar Anton Anderle, ktorý mi pomáhal objavovať kúzlo Banskej Bystrice.
Čo vás na predchádzajúcom ročníku Bábkarskej Bystrice zaujalo? Cenu H. Jurkowského porota prisúdila Divadlu Alfa z Plzne za Troch mušketierov...
-Nie je žiadnym tajomstvom, že vo finále nebolo rozhodovanie jednoduché. A čo ma minule na festivale zaujalo? Jednoznačne nasadenie, s akým sa súbor Divadla na Rázcestí ujal nielen svojich predstavení, ale aj hostiteľských povinností. Neberte to, prosím, ako pochlebovanie. Napokon som o tom aj napísala. Objavom pre mňa bol francúzsky súbor Compagnie Jose Manuel Cano Lopez z Tours s inscenáciou Sofiine nešťastia a zaujala ma aj Krvavá svadba poslucháčov VŠMU z Bratislavy.
Spolupracujete na príprave festivalu Přelet nad loutkářským hnízdem... Môžete porovnať tento festival s banskobystrickým?
-Přelet nad loutkářským hnízdem je národná prehliadka, na ktorej sa stretávajú českí profesionáli aj amatéri. A tiež udeľujeme len jednu jedinú cenu, nie však festivalu, ale na základe ankety oslovených odborníkov a členov UNIMA (Union Internationale de la Marionnette). Zahraničný hosť býva jeden. Bábkarská Bystrica je dnes veľkým medzinárodným festivalom, a tiež cien je viac. Přelet je oveľa komornejší. Čo ma ale teší, že si zo skromných začiatkov našiel medzi tými mnohými českými divadelnými festivalmi svoje miesto a že je pre bábkarov skutočne prestížnym.
V čom je podľa vás banskobystrické Bábkové divadlo na Rázcestí výnimočné a jedinečné?
-Už som povedala, že v tom ohromnom nasadení. Pamätám si ešte staré pôsobisko divadla a dodnes neprestávam obdivovať, ako skvelo si vedú aj v stiesnenejších priestoroch. A tiež to, že sa snažia o kontakt so svetom, že „nesprovinčneli“, ako sa to môže stať divadlám, ktoré nie sú práve v metropolách. Netajím sa obdivom k ambicióznej a dôsledne tematizovanej dramaturgii a už roky mám rada fantazijnú a vskutku divadelnú réžiu Mariána Pecka. To, ako počas festivalu všetci členovia divadla dômyselne „obývajú“ celé mesto. Ako dlho neúnavne hrajú a moderujú v stane na lúke pod pamätníkom. Ako aj napriek únave nestrácajú úsmev... Tak a teraz mi po tomto všetkom určite nebudete veriť, že si to u mňa divadlo neobjednalo! Viete, čo mám ešte na banskobystrickom Divadle na Rázcestí rada? Že tam svojim priateľom môžem povedať aj kritické slová. A že sa neurazia. A že o tom môžem aj napísať. A že aj napriek tomu zostávajú mojimi priateľmi. Už sa tam zase teším...

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Najčítanejšie na My Bystrica

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  6. Do ZWIRN OFFICE sa sťahuje špičková zubná klinika 3SDent
  7. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  8. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  1. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  4. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  7. Dobrovoľníci z MetLife vysadili nové stromy a kríky
  8. MISSia splnená. Projekt Kesselbauer ožíva spokojnými majiteľmi
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 705
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 530
  3. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 16 477
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 788
  5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 008
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 9 928
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 611
  8. McDonald's reštaurácia Košice Jazero ukončuje svoju prevádzku 6 901
  1. Miroslav Ferkl: Kampaň či agresia
  2. Juraj Kumičák: Kolaborant
  3. Marek Strapko: Pellegrini svojimi pytačkami ohrozuje suverenitu Slovenska
  4. Peter Homola: Nájdený papyrus v slovenčine!
  5. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými kalváriami - Sabinov
  6. Anna Miľanová: Vážení rodičia, starí rodičia, učitelia, akonáhle sa dieťa, mládež...
  7. Ľubomír Belák: Slovensko hľadá prezidenta
  8. Tupou Ceruzou: Pellegriniho pravá tvár
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 45 715
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 517
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 377
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 11 410
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 371
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 347
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 096
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 422
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Miroslav Ferkl: Kampaň či agresia
  2. Juraj Kumičák: Kolaborant
  3. Marek Strapko: Pellegrini svojimi pytačkami ohrozuje suverenitu Slovenska
  4. Peter Homola: Nájdený papyrus v slovenčine!
  5. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými kalváriami - Sabinov
  6. Anna Miľanová: Vážení rodičia, starí rodičia, učitelia, akonáhle sa dieťa, mládež...
  7. Ľubomír Belák: Slovensko hľadá prezidenta
  8. Tupou Ceruzou: Pellegriniho pravá tvár
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 45 715
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 517
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 377
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 11 410
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 371
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 347
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 096
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 422
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu