Streda, 27. január, 2021 | Meniny má BohušKrížovkyKrížovky

Kúzlo Banskej Bystrice jej pomáhal objavovať Anton Anderle

PO DVOCH ROKOCH sa začiatkom októbra do Banskej Bystrice opäť nasťahujú bábkové divadlá, bábky, herci, herečky a príbehy z rôznych kútov Európy.

Program už šestnástej Bábkarskej Bystrice sľubuje nielen množstvo zážitkov ale tiež tri ceny, ktoré na medzinárodnom festivale udeľujú tri poroty. Je to Cena diváka, ktorú, samozrejme, udeľujú diváci, ďalej je to Hašterica, cena za tvorivý čin v slovenskom bábkovom divadle a Cena Henryka Jurkowského, ktoré udeľujú odborné poroty. Do jednej z nich aj tohto roku zasadne Nina Malíková. Teatrologička, dramaturgička, novinárka... a v neposlednom rade, po svojom otcovi, významnom českom bábkarovi Janovi Malíkovi, tiež bábkarka.
Dalo by sa povedať, že ste vyrastali s bábkami, čo iste ovplyvnilo váš život. Uvažovali ste niekedy aj nad iným životným smerom, než venovať sa bábkovému divadlu a všetkému, čo s ním súvisí? Pokiaľ viem, študovali ste dejiny...
-Nechcem nikoho vyľakať, ani mu kaziť ilúzie, ale bábkovému divadlu som dlho nevenovala pozornosť. Celkom iste to bolo preto, že vyrastať v tieni takej osobnosti, ako bol môj otec Jan Malík, nebolo vôbec jednoduché. Možno to bola taká osobná revolta. Chcela som robiť divadlo, dokonca som sa pokúšala, neúspešne, o prijatie na herectvo. Venovala som sa divadelnej kritike a napokon dramaturgii. Najprv vo vtedajšom Divadle Víťazného februára, dnes opäť Klicperovom divadle, v Hradci Králové a potom dvanásť rokov v Divadle S. K. Neumanna, dnes Divadle pod Palmovkou v Prahe. Ale bábky si ma našli. Po absolutóriu divadelnej vedy na filozofickej fakulte som začala učiť dejiny na bábkarskej katedre. A odrazu všetko to, čo som dovtedy doma podvedome vnímala, pomaly vyplávalo na povrch a napokon sa snáď nejako zúročilo. Vlastne som s bábkami začala až po otcovej smrti a naozaj som mala čo doháňať. V tomto ohľade nado mnou so značným sklamaním zlomil palicu s tým, že sa bábkam nikdy nebudem venovať. To by sa čudoval!
Iste ste ako dieťa chodievali do bábkového divadla. Ktoré rozprávky boli vaše obľúbené?
-Návštevu bábkového divadla, Ústredného bábkového divadla v Prahe, som mala tak trochu v „popise práce“. Otec, jeho zakladateľ a dlhoročný riaditeľ, ma brával na skúšky aj na predstavenia. Bola som tiež jeho prvým, a dosť prísnym, detským kritikom pri všetkých jeho réžiách. Ale tajne som poškuľovala po Divadle Spejbla a Hurvínka – veľmi nahlas som to obdivovať nemohla, predsa len išlo v Prahe o konkurenciu – aj po Divadle Jiřího Wolkra, ktoré bolo pre mňa to „naozajstné“. Tak vidíte, tá revolta bola asi skutočne silná, a to sa otcovi veľmi odporovať nedalo. V Ústrednom bábkovom divadle som však prenikla do ďalších profesií, dokonca som sa ako malá učila aj kašírovať, napodobňovať bábky. Mojou obľúbenou rozprávkou bola Princezná so zlatou hviezdou na čele, ale práve tú som v bábkovom divadle nikdy nevidela a neskorším filmom som bola sklamaná.
A ktoré postavičky z tradičného bábkového divadla ste mali a máte rada?
-Patrilo by sa povedať, že Gašparka, ale ja som sa najradšej hrala s bábkou Sarmika z Hrdinov severu, pôvodný názov je Sarmikova pieseň. Bol to malý statočný čukotský chlapec z inscenácie, ktorú režíroval môj otec a za ktorú v päťdesiatych rokoch divadlo aj on dostali štátnu cenu. Ťažko sa to dnes vysvetľuje. Poriadneho Gašparka som ako dieťa vlastne nevidela a rozhodne to nebol môj hrdina. To skôr Hurvínek.
Bábkovému divadlu sa venujete ako dramaturgička, aj ako novinárka. Ste šéfredaktorkou časopisu Loutkář, aj predsedníčkou českej sekcie UNIMA. Chodievate do porôt na festivaly, spolupracujete na príprave festivalov, vyučujete alternatívne a bábkové divadlo na DAMU... Je toho naozaj veľa. Ako to všetko stíhate?
-Ak čakáte nejaké optimistické návody, tak vás sklamem. Strašne ťažko to stíham a mám z toho niekedy naozaj nočné mory! Ono to síce všetko spolu nejako súvisí, účasťou na festivaloch získavam prehľad, o nových trendoch potom môžem písať aj prednášať v škole, ale niekedy som skutočne unavená. Ale keď je tu ten neustály nepokoj! Nikto neverí, že keby som sa všetkého vzdala, sedela by som doma. Ani ja nie. Ale nepopieram, z času na čas uvažujem, čo z týchto aktivít vypustím. Ale nechcem hrešiť. Možno to niekto urobí za mňa.
Myslíte, že s bábkami sa žije ľahšie ako s ľuďmi?
-Lenže bábky bez toho, že s nimi manipulujú ľudia, predsa neexistujú! Potom sú to len artefakty. Veľmi neverím všetkým tým vznešeným rečiam o tom, že bábka je „poslušná, skromná“ atď. To je akoby sme ju poľudšťovali. Bábka je však predsa len bábka, to je jej podstata. Takže dobre sa žije s príjemnými ľuďmi, trebárs aj bábkarmi, ktorí majú radi svoje remeslo a netrpia žiadnymi komplexmi.
Na čom teraz ako dramaturgička pracujete a v ktorých divadlách?
-Sú to už skoro dva roky, čo som skončila angažmán v kladenskom Divadle Lampion. Od tej doby som dramaturgovala Aucassina a Nicolettu (Chantefable) v Théatre Illusion v Montreali a Macbeth v nitrianskom Starom divadle. Dramaturgovanie bolo však ku všetkým mojim povinnostiam naozaj náročné. Navyše som, v rámci novinárskej etiky, nemohla písať o iných českých bábkových divadlách... Ale musím priznať, že mi divadlo chýba...
Rovnako ako v minulom ročníku festivalu Bábkarská Bystrica, budete aj tohto roku členkou poroty, ktorá udeľuje cenu Henryka Jurkowského. Aký vzťah máte k banskobystrickému festivalu?
-Nebude to znieť ako fráza, keď poviem, že viac ako kladný? Chodím na festival do Bystrice už pekných pár rokov a mám rada tento festival, jeho atmosféru, ľudí v Bystrici, kamarátov, ktorí sem prídu, Radvanský jarmok... Tohto roku mi tam ale budú chýbať dvaja ľudia, ku ktorým som mala blízko. Režisér Karol Spišák a vynikajúci bábkar Anton Anderle, ktorý mi pomáhal objavovať kúzlo Banskej Bystrice.
Čo vás na predchádzajúcom ročníku Bábkarskej Bystrice zaujalo? Cenu H. Jurkowského porota prisúdila Divadlu Alfa z Plzne za Troch mušketierov...
-Nie je žiadnym tajomstvom, že vo finále nebolo rozhodovanie jednoduché. A čo ma minule na festivale zaujalo? Jednoznačne nasadenie, s akým sa súbor Divadla na Rázcestí ujal nielen svojich predstavení, ale aj hostiteľských povinností. Neberte to, prosím, ako pochlebovanie. Napokon som o tom aj napísala. Objavom pre mňa bol francúzsky súbor Compagnie Jose Manuel Cano Lopez z Tours s inscenáciou Sofiine nešťastia a zaujala ma aj Krvavá svadba poslucháčov VŠMU z Bratislavy.
Spolupracujete na príprave festivalu Přelet nad loutkářským hnízdem... Môžete porovnať tento festival s banskobystrickým?
-Přelet nad loutkářským hnízdem je národná prehliadka, na ktorej sa stretávajú českí profesionáli aj amatéri. A tiež udeľujeme len jednu jedinú cenu, nie však festivalu, ale na základe ankety oslovených odborníkov a členov UNIMA (Union Internationale de la Marionnette). Zahraničný hosť býva jeden. Bábkarská Bystrica je dnes veľkým medzinárodným festivalom, a tiež cien je viac. Přelet je oveľa komornejší. Čo ma ale teší, že si zo skromných začiatkov našiel medzi tými mnohými českými divadelnými festivalmi svoje miesto a že je pre bábkarov skutočne prestížnym.
V čom je podľa vás banskobystrické Bábkové divadlo na Rázcestí výnimočné a jedinečné?
-Už som povedala, že v tom ohromnom nasadení. Pamätám si ešte staré pôsobisko divadla a dodnes neprestávam obdivovať, ako skvelo si vedú aj v stiesnenejších priestoroch. A tiež to, že sa snažia o kontakt so svetom, že „nesprovinčneli“, ako sa to môže stať divadlám, ktoré nie sú práve v metropolách. Netajím sa obdivom k ambicióznej a dôsledne tematizovanej dramaturgii a už roky mám rada fantazijnú a vskutku divadelnú réžiu Mariána Pecka. To, ako počas festivalu všetci členovia divadla dômyselne „obývajú“ celé mesto. Ako dlho neúnavne hrajú a moderujú v stane na lúke pod pamätníkom. Ako aj napriek únave nestrácajú úsmev... Tak a teraz mi po tomto všetkom určite nebudete veriť, že si to u mňa divadlo neobjednalo! Viete, čo mám ešte na banskobystrickom Divadle na Rázcestí rada? Že tam svojim priateľom môžem povedať aj kritické slová. A že sa neurazia. A že o tom môžem aj napísať. A že aj napriek tomu zostávajú mojimi priateľmi. Už sa tam zase teším...

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  3. Hygge ako životný štýl
  4. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  5. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  6. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  7. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  8. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  9. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  10. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  1. Garmin predstavuje Lily, svoje najmenšie inteligentné hodinky
  2. Babylon Berlín: Najdrahší nemecký seriál
  3. Potravinové intolerancie bude KRAJ riešiť aj tento rok
  4. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  5. Závod zamestnáva 500 ľudí. Tatravagónka v Trebišove má 50 rokov
  6. Spoločnosť BILLA v novom e-booku radí, ako sa stravovovať zdravo
  7. Počas koronakrízy vzrástli obavy z dopadov práceneschopnosti
  8. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  9. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  10. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 20 497
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 19 274
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 18 264
  4. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí 9 390
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 286
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 7 959
  7. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 7 595
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 364
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 201
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 070
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Banská Bystrica - aktuálne správy

Ilustračné foto

Mnohým ľuďom sa cez registračný formulár nedarí prihlásiť, dovolať sa na infolinku je skoro nemožné.

1 h

.Digitalizačné centrum od roku 2012 zdigitalizovalo viac ako 210-tisíc zbierkových predmetov múzeí.

4 h

Na pomoc mu išli v tme horskí záchranári.

5 h

K nešťastnej udalosti prišlo v januári 2004.

19 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Po páchateľoch polícia intenzívne pátra.

26. jan

Zvolen patrí medzi lepšie okresy.

22 h

Výhrady zástupcov dolných Kysúc boli oprávnené.

22 h

Naše obce a mestá sa testovania zhostili na jednotku, hoci na prípravu mali len pár dní.

26. jan

Už ste čítali?