Nedeľa, 25. október, 2020 | Meniny má AurelKrížovkyKrížovky

Kúzlo Banskej Bystrice jej pomáhal objavovať Anton Anderle

PO DVOCH ROKOCH sa začiatkom októbra do Banskej Bystrice opäť nasťahujú bábkové divadlá, bábky, herci, herečky a príbehy z rôznych kútov Európy.

Program už šestnástej Bábkarskej Bystrice sľubuje nielen množstvo zážitkov ale tiež tri ceny, ktoré na medzinárodnom festivale udeľujú tri poroty. Je to Cena diváka, ktorú, samozrejme, udeľujú diváci, ďalej je to Hašterica, cena za tvorivý čin v slovenskom bábkovom divadle a Cena Henryka Jurkowského, ktoré udeľujú odborné poroty. Do jednej z nich aj tohto roku zasadne Nina Malíková. Teatrologička, dramaturgička, novinárka... a v neposlednom rade, po svojom otcovi, významnom českom bábkarovi Janovi Malíkovi, tiež bábkarka.
Dalo by sa povedať, že ste vyrastali s bábkami, čo iste ovplyvnilo váš život. Uvažovali ste niekedy aj nad iným životným smerom, než venovať sa bábkovému divadlu a všetkému, čo s ním súvisí? Pokiaľ viem, študovali ste dejiny...
-Nechcem nikoho vyľakať, ani mu kaziť ilúzie, ale bábkovému divadlu som dlho nevenovala pozornosť. Celkom iste to bolo preto, že vyrastať v tieni takej osobnosti, ako bol môj otec Jan Malík, nebolo vôbec jednoduché. Možno to bola taká osobná revolta. Chcela som robiť divadlo, dokonca som sa pokúšala, neúspešne, o prijatie na herectvo. Venovala som sa divadelnej kritike a napokon dramaturgii. Najprv vo vtedajšom Divadle Víťazného februára, dnes opäť Klicperovom divadle, v Hradci Králové a potom dvanásť rokov v Divadle S. K. Neumanna, dnes Divadle pod Palmovkou v Prahe. Ale bábky si ma našli. Po absolutóriu divadelnej vedy na filozofickej fakulte som začala učiť dejiny na bábkarskej katedre. A odrazu všetko to, čo som dovtedy doma podvedome vnímala, pomaly vyplávalo na povrch a napokon sa snáď nejako zúročilo. Vlastne som s bábkami začala až po otcovej smrti a naozaj som mala čo doháňať. V tomto ohľade nado mnou so značným sklamaním zlomil palicu s tým, že sa bábkam nikdy nebudem venovať. To by sa čudoval!
Iste ste ako dieťa chodievali do bábkového divadla. Ktoré rozprávky boli vaše obľúbené?
-Návštevu bábkového divadla, Ústredného bábkového divadla v Prahe, som mala tak trochu v „popise práce“. Otec, jeho zakladateľ a dlhoročný riaditeľ, ma brával na skúšky aj na predstavenia. Bola som tiež jeho prvým, a dosť prísnym, detským kritikom pri všetkých jeho réžiách. Ale tajne som poškuľovala po Divadle Spejbla a Hurvínka – veľmi nahlas som to obdivovať nemohla, predsa len išlo v Prahe o konkurenciu – aj po Divadle Jiřího Wolkra, ktoré bolo pre mňa to „naozajstné“. Tak vidíte, tá revolta bola asi skutočne silná, a to sa otcovi veľmi odporovať nedalo. V Ústrednom bábkovom divadle som však prenikla do ďalších profesií, dokonca som sa ako malá učila aj kašírovať, napodobňovať bábky. Mojou obľúbenou rozprávkou bola Princezná so zlatou hviezdou na čele, ale práve tú som v bábkovom divadle nikdy nevidela a neskorším filmom som bola sklamaná.
A ktoré postavičky z tradičného bábkového divadla ste mali a máte rada?
-Patrilo by sa povedať, že Gašparka, ale ja som sa najradšej hrala s bábkou Sarmika z Hrdinov severu, pôvodný názov je Sarmikova pieseň. Bol to malý statočný čukotský chlapec z inscenácie, ktorú režíroval môj otec a za ktorú v päťdesiatych rokoch divadlo aj on dostali štátnu cenu. Ťažko sa to dnes vysvetľuje. Poriadneho Gašparka som ako dieťa vlastne nevidela a rozhodne to nebol môj hrdina. To skôr Hurvínek.
Bábkovému divadlu sa venujete ako dramaturgička, aj ako novinárka. Ste šéfredaktorkou časopisu Loutkář, aj predsedníčkou českej sekcie UNIMA. Chodievate do porôt na festivaly, spolupracujete na príprave festivalov, vyučujete alternatívne a bábkové divadlo na DAMU... Je toho naozaj veľa. Ako to všetko stíhate?
-Ak čakáte nejaké optimistické návody, tak vás sklamem. Strašne ťažko to stíham a mám z toho niekedy naozaj nočné mory! Ono to síce všetko spolu nejako súvisí, účasťou na festivaloch získavam prehľad, o nových trendoch potom môžem písať aj prednášať v škole, ale niekedy som skutočne unavená. Ale keď je tu ten neustály nepokoj! Nikto neverí, že keby som sa všetkého vzdala, sedela by som doma. Ani ja nie. Ale nepopieram, z času na čas uvažujem, čo z týchto aktivít vypustím. Ale nechcem hrešiť. Možno to niekto urobí za mňa.
Myslíte, že s bábkami sa žije ľahšie ako s ľuďmi?
-Lenže bábky bez toho, že s nimi manipulujú ľudia, predsa neexistujú! Potom sú to len artefakty. Veľmi neverím všetkým tým vznešeným rečiam o tom, že bábka je „poslušná, skromná“ atď. To je akoby sme ju poľudšťovali. Bábka je však predsa len bábka, to je jej podstata. Takže dobre sa žije s príjemnými ľuďmi, trebárs aj bábkarmi, ktorí majú radi svoje remeslo a netrpia žiadnymi komplexmi.
Na čom teraz ako dramaturgička pracujete a v ktorých divadlách?
-Sú to už skoro dva roky, čo som skončila angažmán v kladenskom Divadle Lampion. Od tej doby som dramaturgovala Aucassina a Nicolettu (Chantefable) v Théatre Illusion v Montreali a Macbeth v nitrianskom Starom divadle. Dramaturgovanie bolo však ku všetkým mojim povinnostiam naozaj náročné. Navyše som, v rámci novinárskej etiky, nemohla písať o iných českých bábkových divadlách... Ale musím priznať, že mi divadlo chýba...
Rovnako ako v minulom ročníku festivalu Bábkarská Bystrica, budete aj tohto roku členkou poroty, ktorá udeľuje cenu Henryka Jurkowského. Aký vzťah máte k banskobystrickému festivalu?
-Nebude to znieť ako fráza, keď poviem, že viac ako kladný? Chodím na festival do Bystrice už pekných pár rokov a mám rada tento festival, jeho atmosféru, ľudí v Bystrici, kamarátov, ktorí sem prídu, Radvanský jarmok... Tohto roku mi tam ale budú chýbať dvaja ľudia, ku ktorým som mala blízko. Režisér Karol Spišák a vynikajúci bábkar Anton Anderle, ktorý mi pomáhal objavovať kúzlo Banskej Bystrice.
Čo vás na predchádzajúcom ročníku Bábkarskej Bystrice zaujalo? Cenu H. Jurkowského porota prisúdila Divadlu Alfa z Plzne za Troch mušketierov...
-Nie je žiadnym tajomstvom, že vo finále nebolo rozhodovanie jednoduché. A čo ma minule na festivale zaujalo? Jednoznačne nasadenie, s akým sa súbor Divadla na Rázcestí ujal nielen svojich predstavení, ale aj hostiteľských povinností. Neberte to, prosím, ako pochlebovanie. Napokon som o tom aj napísala. Objavom pre mňa bol francúzsky súbor Compagnie Jose Manuel Cano Lopez z Tours s inscenáciou Sofiine nešťastia a zaujala ma aj Krvavá svadba poslucháčov VŠMU z Bratislavy.
Spolupracujete na príprave festivalu Přelet nad loutkářským hnízdem... Môžete porovnať tento festival s banskobystrickým?
-Přelet nad loutkářským hnízdem je národná prehliadka, na ktorej sa stretávajú českí profesionáli aj amatéri. A tiež udeľujeme len jednu jedinú cenu, nie však festivalu, ale na základe ankety oslovených odborníkov a členov UNIMA (Union Internationale de la Marionnette). Zahraničný hosť býva jeden. Bábkarská Bystrica je dnes veľkým medzinárodným festivalom, a tiež cien je viac. Přelet je oveľa komornejší. Čo ma ale teší, že si zo skromných začiatkov našiel medzi tými mnohými českými divadelnými festivalmi svoje miesto a že je pre bábkarov skutočne prestížnym.
V čom je podľa vás banskobystrické Bábkové divadlo na Rázcestí výnimočné a jedinečné?
-Už som povedala, že v tom ohromnom nasadení. Pamätám si ešte staré pôsobisko divadla a dodnes neprestávam obdivovať, ako skvelo si vedú aj v stiesnenejších priestoroch. A tiež to, že sa snažia o kontakt so svetom, že „nesprovinčneli“, ako sa to môže stať divadlám, ktoré nie sú práve v metropolách. Netajím sa obdivom k ambicióznej a dôsledne tematizovanej dramaturgii a už roky mám rada fantazijnú a vskutku divadelnú réžiu Mariána Pecka. To, ako počas festivalu všetci členovia divadla dômyselne „obývajú“ celé mesto. Ako dlho neúnavne hrajú a moderujú v stane na lúke pod pamätníkom. Ako aj napriek únave nestrácajú úsmev... Tak a teraz mi po tomto všetkom určite nebudete veriť, že si to u mňa divadlo neobjednalo! Viete, čo mám ešte na banskobystrickom Divadle na Rázcestí rada? Že tam svojim priateľom môžem povedať aj kritické slová. A že sa neurazia. A že o tom môžem aj napísať. A že aj napriek tomu zostávajú mojimi priateľmi. Už sa tam zase teším...

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  3. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  4. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  5. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  6. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  8. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  9. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  10. Zelená Bratislava
  1. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  2. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  3. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  4. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  5. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  6. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  7. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  8. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  9. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  10. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 19 076
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 15 147
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 215
  4. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 12 331
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 322
  6. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 11 125
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 10 928
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 976
  9. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 9 821
  10. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 763
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Banská Bystrica - aktuálne správy

Tóth už ma limit vo vrecku, čerešničkou najlepší výkon roka

Olympijský šampión v chôdzi na 50 km z brazílskeho Ria de Janeiro 2016 Matej Tóth triumfoval na sobotňajšom 39. ročníku Dudinskej päťdesiatky.

Matej Tóth v cieli Dudinskej päťdesiatky.

Pribudlo 2 890 nakazených, rastie aj počet úmrtí

Medzi 25 potvrdenými úmrtiami sú aj prípady z nemocníc v Banskej Bystrici a Brezne.

Oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny v UNLP Košice.

V breznianskej nemocnici zomrel pacient, nepomohla ani liečba remdesivirom

Za dva týždne evidovala nemocnica desať vyliečených pacientov.

Banskobystrická župa zatvára pre verejnosť všetky kultúrne inštitúcie

Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK) uzatvára pre verejnosť všetky kultúrne inštitúcie vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti.

Knižnica pre mládež mesta Košice pozýva cez leto malých aj veľkých na tri výstavy. Dostupné budú do konca augusta.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Koronavírus na Orave: V sobotu zachytili 1600 pozitívnych prípadov (minúta po minúte)

Na Orave bol o celoplošné testovanie na Covid-19 opäť záujem.

Nemocnica v Nitre má 104 infikovaných zamestnancov

Reprofilizovaných je už 92 lôžok. Na Zobor zatiaľ preložili trinásť ľudí, ktorí potrebujú doliečenie.

Nitrania dnes išli na veľké nákupy aj na cintoríny

Načo budú otvorené obchody, keď môžeme ísť len do potravín a lekární? pýtajú sa ľudia aj Zväz obchodu.

V breznianskej nemocnici zomrel pacient, nepomohla ani liečba remdesivirom

Za dva týždne evidovala nemocnica desať vyliečených pacientov.

Už ste čítali?