„Jeho cieľom je pomôcť mentálne postihnutým ľuďom zaradiť sa do spoločnosti. Snažíme sa, aby naši klienti mohli žiť viac menej samostatne. Učíme ich variť, prať, robiť nákupy a ďalšie veci súvisiace s fungovaním bežnej domácnosti,“ povedal Vladimír Ďurka, riaditeľ Chráneného bývania.
Zariadenie je v existenčnej kríze
V súčasnosti sa však zariadenie nachádza v existenčnej kríze. „Zháňame peniaze zo všetkých možných zdrojov. Banskobystrický samosprávny kraj nám poskytuje financie, ktoré však vystačia na platy dvoch asistentiek, ktoré sa striedajú v nočných službách. Podporovalo nás aj Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Za roky 2007 a 2008 sme však od nich peniaze nedostali. Využívame aj možnosť získať dve percentá z daní a rôzne granty zo súkromného sektoru. Tie sú však väčšinou účelové. Čerpať ich teda môžeme len pre konkrétny projekt. Máme preto problémy súvisiace s prevádzkou chráneného bývania,“ uviedol.
Najlepším riešením sa zdajú byť vlastné priestory s väčšou kapacitou. To by umožnilo získať viac prostriedkov z VÚC a zároveň čerpať zdroje na rekonštrukciu z fondov EÚ. „Ideálny je pre nás rodinný dom, aby naši klienti mohli chovať zvieratá alebo si niečo vypestovať v záhrade. Minulý rok sa nám ho už takmer podarilo získať. Na poslednú chvíľu však druhá strana cúvla,“ hovorí.
Na otázku, čo ak nenájdu vhodné priestory, Viera Dubačová, členka správnej rady povedala: „ Sme naozaj v ťažkej situácii. Rozmýšľali sme už aj o tom, že by si niekto z nás zobral úver ako súkromná osoba. Všetci ho už však máme na vlastné byty. Je naozaj škoda, že podobné zariadenia majú takú slabú podporu zo strany štátu. Tým, že našich klientov učíme samostatnosti, nie sú odkázaní na jeho pomoc.“