Pondelok, 26. október, 2020 | Meniny má DemeterKrížovkyKrížovky

„Zaujímajú ma osudy zabudnutých vecí a nervovo zrútených veveričiek."

SPISOVATEĽ, DRAMATURG, DRAMATIK, režisér Ján Uličiansky je, okrem toho, čo sme vymenovali, rozprávkar.

Píše pre deti, píše pre ne rád, a hovorí, že k písaniu pre deti bol „privedený“. Píše prózy, scenáre divadelných, rozhlasových a televíznych hier, seriálov, no a... rozprávky.
Charakterizujú ho ako predstaviteľa modernej slovenskej rozprávky. Na tohtoročnej Bábkárskej Bystrici si diváci vypočujú, áno, vypočujú (čiže tým pádom budú poslucháči, nie diváci, však?) jeho Čarovnú chvíľu a Emila z Lönnebergy podľa Astrid Lindgrenovej. Medzi novinky festivalu totiž patrí odposluch rozhlasových hier pre deti. S Jánom Uličianskym teraz hovoríme o chvíľach čarovných, o Emilovi, aj o všeličom inom, nielen rozprávkovom...
Považujú vás za predstaviteľa modernej slovenskej rozprávky. Vy by ste ako charakterizovali modernú slovenskú rozprávku?
- Nemyslím si, že slovenská moderná, či „autorská“ rozprávka sa nejako výrazne líši od podobného žánru v iných európskych krajinách. A netrúfam si ju ani nejako zaškatuľkovať. Mňa oslovili a dodnes si rád listujem v moderných rozprávkach Kristy Bendovej, Ľubomíra Feldeka a Dana Heviera. Ich rozprávky majú vtip, poéziu i posolstvo, ktoré je platné pre dieťa i dospelého. Preto sa mi páčia.
Prečo ste sa rozhodli... alebo čo vás viedlo k tomu, písať pre deti?
- Popravde, nebolo to rozhodnutie, ale výzva. Svoju prvú rozhlasovú rozprávku som napísal do autorskej súťaže, keď som mal iba sedemnásť rokov. A napodiv, odvysielali mi ju. Rovnako k napísaniu prvej knižky pre Mladé letá som bol „vyzvaný“ jej láskavou redaktorkou... a tak vzniklo moje prvé veršované leporelo Hádanky. Takže k písaniu pre deti som bol vlastne „privedený“ mojimi dobrými vílami, rozhlasovou dramaturgičkou a literárnou redaktorkou. Znie to ako v rozprávke, ale bolo to tak...
Aké bolo vaše detstvo? Bolo aj rozprávkové?
- Keď sú v rodine štyri deti, o zábavu v detstve je postarané... So súrodencami sme si veľmi rozumeli, a je tomu tak, našťastie, aj dodnes, preto mám na detstvo len tie najlepšie spomienky. Naša detská izba bola ozajstnou tvorivou dielňou, kde sme sa mohli pripraviť na naše budúce povolania experimentálneho fyzika, lekára, bábkara, stavebného inžiniera či divadelného kritika a novinára. Všetky tieto zamerania sa museli vmestiť do jednej izby, ale v tom čase nám to nijako neprekážalo, práve naopak. Ja som v detstve čítal knihy svojich starších bratov, takže som bol s informáciami o živote vždy trochu „popredu“. Samozrejme, že som čítal aj rozprávky. Predovšetkým Andersenove. Nie div, že som autorom andersenovského typu. Dodnes ma zaujímajú osudy starých zabudnutých vecí, či nervovo zrútených veveričiek. (Príbeh veveričky Veroniky, ktorá sa nervovo zrútila, keď jej priam pod chvostom spílili vlastnú jedľu, opísal autor v knihe Veveričky. K inscenácii s rovnakým názvom napísal libreto a texty piesní a sám ju aj režíruje.)
Narodili ste sa v Bratislave, študovali ste v Košiciach a v Prahe, pôsobili ste potom opäť v Košiciach, teraz ste v Bratislave... Rád takto „cestujete“?
- Na dnešné pomery to nie je nič výnimočné, v súčasnosti sa človek môže dostať na štúdiá aj za „veľkú mláku“, pravda, ak na to má. Moja rodina pochádza z východu, preto som tam strávil detstvo. No a v čase, keď som sa rozhodol študovať dramaturgiu a réžiu bábkového divadla, nebola iná možnosť, iba pražská DAMU. A som tomu veľmi rád, pretože tých pár rokov, ktoré som prežil v Prahe, mi dalo veľmi veľa pre celý môj život.
Vaše večerníčky Hrdinovia siedmich morí, aj knižka Podivuhodné príbehy siedmich morí, by mohli naznačovať, že naozaj máte dušu cestovateľa...
- Cestovanie mám naozaj rád. Mal som to šťastie, že som sa popri svojich pracovných aktivitách dostal na naozaj zaujímavé miesta, napríklad do Vietnamu, Južnej Ameriky alebo Číny. Ak sa chce človek „živiť“ písaním, mal by veľa cestovať, pretože z každej cesty si niečo prinesie, čo sa potom samo pýta na papier. Napísal som trebárs rozprávku aj o zrnku piesku, čo sa mi na Sahare dostalo do mobilu.
Mimochodom, koho považujete za hrdinu?
- V detstve som považoval za hrdinov svojich starších bratov, pretože sa v noci nebáli vyjsť do záhrady, pod hviezdnatú oblohu, vycikať sa do trávy. Prázdniny sme totiž trávili na dedine v dome, v ktorom dlhý čas nebolo „vécko“. Iba búdka na konci záhrady, utopená v strašidelnej tme. Ja som potupne chodil na šerblík v dome. Dnes sa považujem za hrdinu aj ja sám. Nebojím sa... ani proti vetru.
Už sme spomenuli, že ste debutovali leporelom Hádanky. Čo bolo v detstve pre vás neriešiteľnou hádankou, a na ktorú hádanku dodnes neviete nájsť odpoveď?
- Nechodil som do materskej škôlky a tam sa vraj deti učia šnurovať topánky. Ako sa to má robiť tak, aby sa šnúrky večne nerozväzovali, to je pre mňa dodnes záhadou.
Vyštudovali ste dramaturgiu a bábkarskú réžiu a v košickom Bábkovom divadle ste aj pôsobili ako režisér a dramaturg. Dlhé roky ste pracovali v rozhlase. Nechýba vám bábkové divadlo? Vraciate sa k nemu?
- Hovorí sa, že človek by mal meniť zamestnanie prinajmenšom každých sedem rokov. V mojom prvom pôsobisku som to dodržal takmer presne... no v Slovenskom rozhlase som sa „pozabudol“ na rovných dvadsať rokov. Neľutujem, pretože to boli roky strávené vo výbornom tíme profesionálov a priateľov. V ostatnom čase sa mi však v rozhlasovej pyramíde prestalo páčiť. Pre mňa sa zmenila na prostredie neprofesionálne a nepriateľské. Takže skúšam niečo nové, tentoraz televíznu dramaturgiu. No a k divadlu sa vraciam síce sporadicky, ale s o to väčšou chuťou. Po rozprávkovej hre s pesničkami Veveričky v nitrianskom Divadle Andreja Bagara chystám svoju rozprávku Kocúr na kolieskových korčuliach v Slovenskom národnom divadle. Premiéra bude v novembri. Inscenácia má skvelé herecké obsadenie a veľmi sa na tú prácu teším. Čo sa týka bábkového divadla, s tým som svojím spôsobom v dennom kontakte ako pedagóg na Bábkarskej katedre VŠMU v Bratislave. Mám radosť, keď vidím, ako sa niektorí naši študenti vedia výborne uplatniť v profesionálnom živote.
V programe tohtoročnej Bábkárskej Bystrice je po prvý raz aj verejný odposluch rozhlasových hier. Konkrétne vašich rozprávkových inscenácií Čarovná chvíľa a Emil z Lönnebergy. Povedzte pár slov o týchto rozprávkach. Kto je Emil?
- Mojou „parketou“ je skôr rozprávka Čarovná chvíľa, s výmyselníkom Emilom som sa stretol iba ako bývalý šéf rozhlasovej dramaturgie, v ktorej vznikala jeho rozhlasová podoba v skvelej interpretácii Zuzany Krónerovej. Čarovná chvíľa patrí k tým mojim rozprávkam, ktoré si vyskúšali, aké to je, keď jeden príbeh funguje na scéne, v rozhlase i v knižke. Je to príbeh o kúzelníckom triu, ktorému sa prestane dariť a úporne si vymýšľa niečo, čo tu ešte nebolo... S neviditeľným kúzelníckym chlapcom Fukom som sa v čase jeho písania vedel úplne identifikovať. Sú chvíle, keď sa človeku zdá, že je pre jeho okolie úplne neviditeľný, iba „vzduch“. Inokedy by ste sa naozaj najradšej niekam „vyparili“ aj sami, aby bol pokoj. Nakoniec prichádza poznanie, že podstatu človeka vidíme najlepšie vtedy, keď už medzi nami nie je.
Budete osobne prítomný na odposluchu? Bude to pre vás zrejme tiež taká „čarovná chvíľa“... Čo, obrazne povedané, čarovné, ste v poslednom období zažili?
- Žiaľ, na odposluchu Čarovnej chvíle budem doslovne neviditeľný, pretože mám povinnosti vo svojom novom zamestnaní. Ale som, samozrejme, rád, že sa tento text, ktorý som i ja sám režíroval v bývalom bratislavskom ŠBD, dostane vo svojej rozhlasovej podobe opäť medzi bábkarov. No a na vašu poslednú otázku môžem odpovedať iba v štýle mojej kúzelníckej rozprávky. Každý deň, v ktorom výjde slnko a my máme to šťastie, že môžeme byť pri tom, je vlastne čarovný, iba si to nie vždy dokážeme uvedomiť...

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Fresh Market má novú predajňu Sanagro. Takto to tam vyzerá
  2. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  3. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  4. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  5. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  6. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  7. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  8. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  9. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  10. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  1. Chief of Slovak Telekom: We care about the future of Slovakia
  2. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  3. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  4. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  5. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  6. Kvalitné sporenie si dokážete vybaviť z pohodlia domova
  7. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  8. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  9. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  10. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 20 086
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 18 927
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 14 071
  4. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 216
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 660
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 316
  7. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 10 728
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 537
  9. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 10 258
  10. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 258
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Banská Bystrica - aktuálne správy

Počet nakazených prekročil hranicu 3 tisíc za jeden deň

ide o slovenský absolútny rekord s mimoriadnou dynamikou rastu 94 percent voči minulej sobote. V Banskobystrickom kraji to bolo 315 prípadov.

Dneškom sa zatvárajú aj zariadenia na južnej strane Chopku

Ide o reakciu na preventívne opatrenia v súvislosti s COVID - 19.

Chopok, v pozadí Ďumbier

Stredoslovenské múzeum mapuje súčasné obdobie pandémie

Stredoslovenské múzeum (SSM) v Banskej Bystrici spúšťa výzvu pre Banskobystričanov, ktorej cieľom je zachytiť aktuálnu situáciu v meste prostredníctvom spomienok či fotografií.

Tóth už ma limit vo vrecku, čerešničkou najlepší výkon roka

Olympijský šampión v chôdzi na 50 km z brazílskeho Ria de Janeiro 2016 Matej Tóth triumfoval na sobotňajšom 39. ročníku Dudinskej päťdesiatky.

Matej Tóth v cieli Dudinskej päťdesiatky.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Už ste čítali?