Utorok, 31. január, 2023 | Meniny má Emil

„Zaujímajú ma osudy zabudnutých vecí a nervovo zrútených veveričiek."

SPISOVATEĽ, DRAMATURG, DRAMATIK, režisér Ján Uličiansky je, okrem toho, čo sme vymenovali, rozprávkar.

Píše pre deti, píše pre ne rád, a hovorí, že k písaniu pre deti bol „privedený“. Píše prózy, scenáre divadelných, rozhlasových a televíznych hier, seriálov, no a... rozprávky.
Charakterizujú ho ako predstaviteľa modernej slovenskej rozprávky. Na tohtoročnej Bábkárskej Bystrici si diváci vypočujú, áno, vypočujú (čiže tým pádom budú poslucháči, nie diváci, však?) jeho Čarovnú chvíľu a Emila z Lönnebergy podľa Astrid Lindgrenovej. Medzi novinky festivalu totiž patrí odposluch rozhlasových hier pre deti. S Jánom Uličianskym teraz hovoríme o chvíľach čarovných, o Emilovi, aj o všeličom inom, nielen rozprávkovom...
Považujú vás za predstaviteľa modernej slovenskej rozprávky. Vy by ste ako charakterizovali modernú slovenskú rozprávku?
- Nemyslím si, že slovenská moderná, či „autorská“ rozprávka sa nejako výrazne líši od podobného žánru v iných európskych krajinách. A netrúfam si ju ani nejako zaškatuľkovať. Mňa oslovili a dodnes si rád listujem v moderných rozprávkach Kristy Bendovej, Ľubomíra Feldeka a Dana Heviera. Ich rozprávky majú vtip, poéziu i posolstvo, ktoré je platné pre dieťa i dospelého. Preto sa mi páčia.
Prečo ste sa rozhodli... alebo čo vás viedlo k tomu, písať pre deti?
- Popravde, nebolo to rozhodnutie, ale výzva. Svoju prvú rozhlasovú rozprávku som napísal do autorskej súťaže, keď som mal iba sedemnásť rokov. A napodiv, odvysielali mi ju. Rovnako k napísaniu prvej knižky pre Mladé letá som bol „vyzvaný“ jej láskavou redaktorkou... a tak vzniklo moje prvé veršované leporelo Hádanky. Takže k písaniu pre deti som bol vlastne „privedený“ mojimi dobrými vílami, rozhlasovou dramaturgičkou a literárnou redaktorkou. Znie to ako v rozprávke, ale bolo to tak...
Aké bolo vaše detstvo? Bolo aj rozprávkové?
- Keď sú v rodine štyri deti, o zábavu v detstve je postarané... So súrodencami sme si veľmi rozumeli, a je tomu tak, našťastie, aj dodnes, preto mám na detstvo len tie najlepšie spomienky. Naša detská izba bola ozajstnou tvorivou dielňou, kde sme sa mohli pripraviť na naše budúce povolania experimentálneho fyzika, lekára, bábkara, stavebného inžiniera či divadelného kritika a novinára. Všetky tieto zamerania sa museli vmestiť do jednej izby, ale v tom čase nám to nijako neprekážalo, práve naopak. Ja som v detstve čítal knihy svojich starších bratov, takže som bol s informáciami o živote vždy trochu „popredu“. Samozrejme, že som čítal aj rozprávky. Predovšetkým Andersenove. Nie div, že som autorom andersenovského typu. Dodnes ma zaujímajú osudy starých zabudnutých vecí, či nervovo zrútených veveričiek. (Príbeh veveričky Veroniky, ktorá sa nervovo zrútila, keď jej priam pod chvostom spílili vlastnú jedľu, opísal autor v knihe Veveričky. K inscenácii s rovnakým názvom napísal libreto a texty piesní a sám ju aj režíruje.)
Narodili ste sa v Bratislave, študovali ste v Košiciach a v Prahe, pôsobili ste potom opäť v Košiciach, teraz ste v Bratislave... Rád takto „cestujete“?
- Na dnešné pomery to nie je nič výnimočné, v súčasnosti sa človek môže dostať na štúdiá aj za „veľkú mláku“, pravda, ak na to má. Moja rodina pochádza z východu, preto som tam strávil detstvo. No a v čase, keď som sa rozhodol študovať dramaturgiu a réžiu bábkového divadla, nebola iná možnosť, iba pražská DAMU. A som tomu veľmi rád, pretože tých pár rokov, ktoré som prežil v Prahe, mi dalo veľmi veľa pre celý môj život.
Vaše večerníčky Hrdinovia siedmich morí, aj knižka Podivuhodné príbehy siedmich morí, by mohli naznačovať, že naozaj máte dušu cestovateľa...
- Cestovanie mám naozaj rád. Mal som to šťastie, že som sa popri svojich pracovných aktivitách dostal na naozaj zaujímavé miesta, napríklad do Vietnamu, Južnej Ameriky alebo Číny. Ak sa chce človek „živiť“ písaním, mal by veľa cestovať, pretože z každej cesty si niečo prinesie, čo sa potom samo pýta na papier. Napísal som trebárs rozprávku aj o zrnku piesku, čo sa mi na Sahare dostalo do mobilu.
Mimochodom, koho považujete za hrdinu?
- V detstve som považoval za hrdinov svojich starších bratov, pretože sa v noci nebáli vyjsť do záhrady, pod hviezdnatú oblohu, vycikať sa do trávy. Prázdniny sme totiž trávili na dedine v dome, v ktorom dlhý čas nebolo „vécko“. Iba búdka na konci záhrady, utopená v strašidelnej tme. Ja som potupne chodil na šerblík v dome. Dnes sa považujem za hrdinu aj ja sám. Nebojím sa... ani proti vetru.
Už sme spomenuli, že ste debutovali leporelom Hádanky. Čo bolo v detstve pre vás neriešiteľnou hádankou, a na ktorú hádanku dodnes neviete nájsť odpoveď?
- Nechodil som do materskej škôlky a tam sa vraj deti učia šnurovať topánky. Ako sa to má robiť tak, aby sa šnúrky večne nerozväzovali, to je pre mňa dodnes záhadou.
Vyštudovali ste dramaturgiu a bábkarskú réžiu a v košickom Bábkovom divadle ste aj pôsobili ako režisér a dramaturg. Dlhé roky ste pracovali v rozhlase. Nechýba vám bábkové divadlo? Vraciate sa k nemu?
- Hovorí sa, že človek by mal meniť zamestnanie prinajmenšom každých sedem rokov. V mojom prvom pôsobisku som to dodržal takmer presne... no v Slovenskom rozhlase som sa „pozabudol“ na rovných dvadsať rokov. Neľutujem, pretože to boli roky strávené vo výbornom tíme profesionálov a priateľov. V ostatnom čase sa mi však v rozhlasovej pyramíde prestalo páčiť. Pre mňa sa zmenila na prostredie neprofesionálne a nepriateľské. Takže skúšam niečo nové, tentoraz televíznu dramaturgiu. No a k divadlu sa vraciam síce sporadicky, ale s o to väčšou chuťou. Po rozprávkovej hre s pesničkami Veveričky v nitrianskom Divadle Andreja Bagara chystám svoju rozprávku Kocúr na kolieskových korčuliach v Slovenskom národnom divadle. Premiéra bude v novembri. Inscenácia má skvelé herecké obsadenie a veľmi sa na tú prácu teším. Čo sa týka bábkového divadla, s tým som svojím spôsobom v dennom kontakte ako pedagóg na Bábkarskej katedre VŠMU v Bratislave. Mám radosť, keď vidím, ako sa niektorí naši študenti vedia výborne uplatniť v profesionálnom živote.
V programe tohtoročnej Bábkárskej Bystrice je po prvý raz aj verejný odposluch rozhlasových hier. Konkrétne vašich rozprávkových inscenácií Čarovná chvíľa a Emil z Lönnebergy. Povedzte pár slov o týchto rozprávkach. Kto je Emil?
- Mojou „parketou“ je skôr rozprávka Čarovná chvíľa, s výmyselníkom Emilom som sa stretol iba ako bývalý šéf rozhlasovej dramaturgie, v ktorej vznikala jeho rozhlasová podoba v skvelej interpretácii Zuzany Krónerovej. Čarovná chvíľa patrí k tým mojim rozprávkam, ktoré si vyskúšali, aké to je, keď jeden príbeh funguje na scéne, v rozhlase i v knižke. Je to príbeh o kúzelníckom triu, ktorému sa prestane dariť a úporne si vymýšľa niečo, čo tu ešte nebolo... S neviditeľným kúzelníckym chlapcom Fukom som sa v čase jeho písania vedel úplne identifikovať. Sú chvíle, keď sa človeku zdá, že je pre jeho okolie úplne neviditeľný, iba „vzduch“. Inokedy by ste sa naozaj najradšej niekam „vyparili“ aj sami, aby bol pokoj. Nakoniec prichádza poznanie, že podstatu človeka vidíme najlepšie vtedy, keď už medzi nami nie je.
Budete osobne prítomný na odposluchu? Bude to pre vás zrejme tiež taká „čarovná chvíľa“... Čo, obrazne povedané, čarovné, ste v poslednom období zažili?
- Žiaľ, na odposluchu Čarovnej chvíle budem doslovne neviditeľný, pretože mám povinnosti vo svojom novom zamestnaní. Ale som, samozrejme, rád, že sa tento text, ktorý som i ja sám režíroval v bývalom bratislavskom ŠBD, dostane vo svojej rozhlasovej podobe opäť medzi bábkarov. No a na vašu poslednú otázku môžem odpovedať iba v štýle mojej kúzelníckej rozprávky. Každý deň, v ktorom výjde slnko a my máme to šťastie, že môžeme byť pri tom, je vlastne čarovný, iba si to nie vždy dokážeme uvedomiť...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Najčítanejšie na My Bystrica

Inzercia - Tlačové správy

  1. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to
  2. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi
  3. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať?
  4. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu
  5. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery
  6. SCANDI 2023: prehliadka súčasného severského filmu
  7. Benátky a Verona: zažite pôsobivé kúsky mozaiky severu Talianska
  8. Stockerka štartuje predaj bytov s cenami, ktoré prekvapia
  1. Ako možno získať prídavky na dieťa v Nemecku?
  2. Kupujete balenú vodu? Vypočítajte si, koľko za ňu ročne miniete!
  3. Táto váha berie vaše chudnutie vážne: Kalórie počíta za vás!
  4. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to
  5. Svalovice sa netreba obávať
  6. Students today, innovators tomorrow, learners forever
  7. Study program MANAGEMENT in English language
  8. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi
  1. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi 11 700
  2. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu 7 007
  3. Zdravie bez liekov. Lekár namiesto nich predpisuje studenú vodu 2 206
  4. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať? 2 058
  5. Košičanom budeme dodávať teplo za tretinové ceny aj tento rok 1 589
  6. Stockerka štartuje predaj bytov s cenami, ktoré prekvapia 1 581
  7. Benátky a Verona: zažite pôsobivé kúsky mozaiky severu Talianska 1 490
  8. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to 723

Blogy SME

  1. Irena Šimuneková: Keď sme na SME
  2. Ján Škerko: Všetko ide podľa plánu, Putinovi sa kráti čas
  3. Otilia Horrocks: Šetríte? Šetríme, šetria.
  4. Marek Brenčič: Pár kilometrov od agresora, dva týždne na Ukrajine
  5. Vladimír Krátky: Ako to dopadne na Ukrajine ?
  6. Jano Kováčik: Nové hlavné mestá vznikajú aj v 21. storočí
  7. Lubo Repka: Dostali sa plavebné spoločnosti z krízy?
  8. Tupou Ceruzou: Tanky pre Ukrajinu
  1. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 12 252
  2. Rastislav Puchala: Vraj je to sfetovaný trpaslík 11 921
  3. Martin Plesch: Pán primátor, načo vlastne máme Mestskú políciu v Bratislave? 6 466
  4. Věra Tepličková: Výlet v Bratislave (z denníka žiaka 3. ročníka ZŠ z Piešťan) 4 684
  5. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane 4 680
  6. Ján Šeďo: Sliepky na Ukrajine sú iné ako naše ? 3 845
  7. Tereza Kazdová: Fico má rád pekné ženy, Babiš je na blondíny. Verejný diskurz volá po feministoch 3 633
  8. Dušan Koniar: Dzurindov projekt valcuje čítanosť aj diskusie 3 280
  1. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  3. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  4. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  6. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
  7. Jiří Ščobák: Avatar 2: Začátek nového příběhu
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 53. - Antarktída - Druhá Byrdova antarktická expedícia (1933 - 1935)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Banská Bystrica - aktuálne správy

Ilustračné foto.

TOP 30 prináša ďalšie výnimočné príbehy.


2 h
Ján Kožuško, zakladateľ projektu Programko.sk

Na samotných kurzoch sa lektori nevenujú len tematike, na ktorý je workshop zameraný, ale poslucháčov upozorňujú aj na nástrahy internetu. Veď pojem kyberšikana sa v našom slovníku natrvalo usadil. V internetových vodách číhajú na deti rôzne nástrahy.


5 h

Kypí vám pri pohľade na deti pozerajúce do telefónu alebo sediace za počítačom krv v žilách? Pozor, aby ste ich nepripravili o úspešnú kariéru. Namiesto zákazov ich naučte počítačom rozumieť - a zabezpečíte im lepšiu budúcnosť.


19 h
Tomáš B. včera putol do väzby. V minulosti už bol trestaný.

Pri naháňačke s policajtmi zrazil troch ľudí.


30. jan

Blogy SME

  1. Irena Šimuneková: Keď sme na SME
  2. Ján Škerko: Všetko ide podľa plánu, Putinovi sa kráti čas
  3. Otilia Horrocks: Šetríte? Šetríme, šetria.
  4. Marek Brenčič: Pár kilometrov od agresora, dva týždne na Ukrajine
  5. Vladimír Krátky: Ako to dopadne na Ukrajine ?
  6. Jano Kováčik: Nové hlavné mestá vznikajú aj v 21. storočí
  7. Lubo Repka: Dostali sa plavebné spoločnosti z krízy?
  8. Tupou Ceruzou: Tanky pre Ukrajinu
  1. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 12 252
  2. Rastislav Puchala: Vraj je to sfetovaný trpaslík 11 921
  3. Martin Plesch: Pán primátor, načo vlastne máme Mestskú políciu v Bratislave? 6 466
  4. Věra Tepličková: Výlet v Bratislave (z denníka žiaka 3. ročníka ZŠ z Piešťan) 4 684
  5. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane 4 680
  6. Ján Šeďo: Sliepky na Ukrajine sú iné ako naše ? 3 845
  7. Tereza Kazdová: Fico má rád pekné ženy, Babiš je na blondíny. Verejný diskurz volá po feministoch 3 633
  8. Dušan Koniar: Dzurindov projekt valcuje čítanosť aj diskusie 3 280
  1. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  3. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  4. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  6. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
  7. Jiří Ščobák: Avatar 2: Začátek nového příběhu
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 53. - Antarktída - Druhá Byrdova antarktická expedícia (1933 - 1935)

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu