Pokiaľ výtvarník, čo má dielo zhotoviť dodrží termín, chceli by ju slávnostne odhaliť l3. októbra pri príležitosti nedožitých 75. narodenín skvelého chirurga, ktorý úspešne oddelil siamské dvojčatá z Rožňavy.
„Jaro bol predovšetkým čestný, všestranne rozhľadený človek s vynikajúcou pamäťou,“ spomína jeho kamarát z detstva Ivan Štubňa. Vyrastali sme na jednom dvore. Podľa dnešnej podoby domu od ulice, Simanovcom patrila časť s oknom na pravej strane. Podkrovie je nový prvok, dvor sa ale zásadnejšie nezmenil. Čo sa týka nás, ostali sme priatelia aj potom, keď sa Jaro natrvalo usadil v Bratislave, stal sa známou osobnosťou a domov, do starej Valaskej chodil len občas.“
I. Štubňa v tejto súvislosti podotkol, že medzi množstvom ľudí, čo ho vyhľadávali s prosbami o sprostredkovanie rôznej odbornej lekárskej pomoci, nechýbali ani Simanovi rodáci. Keď potom videl, koľkí z nich ho prišli vyprevadiť na poslednej ceste, bol sklamaný. Hoci obec zabezpečila pre účastníkov pohrebu autobus, konkrétne zo starej Valaskej mu boli vzdať úctu len piati. A to už zarátal aj seba.
Budúci kardiológ a chirurg Jaroslav Siman od malička tvrdil, že sa stane lekárom. Ako vážne to myslel svedčí tiež ich spoločná, povojnová historka.
“Chlapci v dedine išli po nábojoch, my dvaja tiež. Vyberali sme z nich pušný prach. Sypali sme z neho tenké cestičky, na jednom konci škrtli zápalkou a dívali sme sa, ako praská. Patróny sme rozoberali v drevárni. Jarovi to raz akosi nešlo, klepol silnejšie a stalo sa: Náboj mu explodoval v rukách. Pamätám sa ako v tom zmätku povedal, už je po mojom doktorovaní. Našťastie, išlo o zranenie, ktoré mu to neprekazilo... Až choroba a smrť.“
