Článok pokračuje pod video reklamou
Pokiaľ výtvarník, čo má dielo zhotoviť dodrží termín, chceli by ju slávnostne odhaliť l3. októbra pri príležitosti nedožitých 75. narodenín skvelého chirurga, ktorý úspešne oddelil siamské dvojčatá z Rožňavy.
„Jaro bol predovšetkým čestný, všestranne rozhľadený človek s vynikajúcou pamäťou,“ spomína jeho kamarát z detstva Ivan Štubňa. Vyrastali sme na jednom dvore. Podľa dnešnej podoby domu od ulice, Simanovcom patrila časť s oknom na pravej strane. Podkrovie je nový prvok, dvor sa ale zásadnejšie nezmenil. Čo sa týka nás, ostali sme priatelia aj potom, keď sa Jaro natrvalo usadil v Bratislave, stal sa známou osobnosťou a domov, do starej Valaskej chodil len občas.“
I. Štubňa v tejto súvislosti podotkol, že medzi množstvom ľudí, čo ho vyhľadávali s prosbami o sprostredkovanie rôznej odbornej lekárskej pomoci, nechýbali ani Simanovi rodáci. Keď potom videl, koľkí z nich ho prišli vyprevadiť na poslednej ceste, bol sklamaný. Hoci obec zabezpečila pre účastníkov pohrebu autobus, konkrétne zo starej Valaskej mu boli vzdať úctu len piati. A to už zarátal aj seba.
Budúci kardiológ a chirurg Jaroslav Siman od malička tvrdil, že sa stane lekárom. Ako vážne to myslel svedčí tiež ich spoločná, povojnová historka.
“Chlapci v dedine išli po nábojoch, my dvaja tiež. Vyberali sme z nich pušný prach. Sypali sme z neho tenké cestičky, na jednom konci škrtli zápalkou a dívali sme sa, ako praská. Patróny sme rozoberali v drevárni. Jarovi to raz akosi nešlo, klepol silnejšie a stalo sa: Náboj mu explodoval v rukách. Pamätám sa ako v tom zmätku povedal, už je po mojom doktorovaní. Našťastie, išlo o zranenie, ktoré mu to neprekazilo... Až choroba a smrť.“
