Jozef Murín stál pri zrode Ľudového múzea v Základnej škole v Nemeckej. Okrem dobových exponátov, ktoré dokumentujú život nielen na dedine, je časť priestorov vyhradená práve Murínovým modelom.
Ako na to
„Chodím po Slovensku, vyhliadnem si objekt, vezmem jeho základné miery, odfotím. Doma si potom v pokoji robím podôrysy, pripravím materiál, narežem latky, hranoly.“
Urobiť verný model originálu si okrem zručnosti vyžaduje predovšetkým čas. Ak vyrába dom asi päťdesiat, ak sa Jozef pustí do kostola, musí si vyčleniť od 100 až do 150 hodín voľného času.
„Dá sa. Do práce chodím na polovičný úväzok, večer ledva dopozerám správy. A keďže rýchlo zaspávam, vstávam už o štvrtej ráno a sadám si k modelom."
Chýba južné Slovensko
V ľudovom múzeu sú vystavené verné kópie domov z Oravy, Kysúc, Liptova, Horného Šariša či Horehronia, pravoslávne a grécko-katolícke kostoly zasa zo severovýchodu.
„Zatiaľ som neurobil nič z južného Slovenska. Chcem tam ísť, najmä pre habánske domy. Svoju záľubu by som rád rozšíril aj o vodné mlyny," hovorí.
Výlučne prírodný materiál
Drevo, kamienky, hlina. A potom ešte medený plech a tenký drôt. To je materiál, s ktorým sa Jozef Murín „hrá" a robí radosť nielen sebe; najmä návštevníkom múzea a rôznych výstav po celom Slovensku. Nad jeho modelmi prekvapivo krútili hlavami turisti z Japonska, Veľkej Británie.
„Za desať rokov som urobil vyše šesťdesiat domčekov a kostolov. Moje modely má doktor Fischer, Magda Vášáryová, jeden niesli veriaci aj pápežovi Jánovi Pavlovi II. Pravdupovediac, niekedy ani neviem, kde všade sa nachádzajú. Teší ma, že moja snaha má medzi ľuďmi odozvu."
Tisíce šindľov
Jozef Murín pokrýva strechy svojich exponátov štiepanými šindľami. Na dome zo Šumiaca ich použil až tri a pol tisíc! Tvrdí, že je pri tejto doslova mravenčej práci pokojný. Najťažšie pritom je vraj urobiť kríže z tenkého zvončekového plechu.
Na otázku, ktorý model mu je najbližší, a prečo, povedal: „Ťažko povedať. Vždy ten nový, ktorý práve robím."
