Štvrtok, 28. január, 2021 | Meniny má AlfonzKrížovkyKrížovky

Kto sa raz naučí robiť paličkovanú čipku, nemôže prestať

ČIPKÁRKA GABRIELA BALOGHOVÁ priviezla na svoju prvú výstavu v rodnej Hriňovej aj obrazy svojho otca Juraja Gondu.

Pani Gabriela dnes žije v Banskej Bystrici, no na svoje rodisko nemôže a ani nechce zabudnúť. Stretli sme sa pred koncom výstavy a náš rozhovor mal tri témy – čipky, učiteľské roky a otec. Každá sa dala spracovať samostatne, my vám ich prinášame naraz.
Čipka sa uchytila najmä v baníckych osadách
Po tridsiatich rokoch učiteľskej práce v Hriňovej sa dostala do Banskej Bystrice. Práve v jej okolí sú dve strediská paličkovanej čipky a to Špania Dolina a Staré Hory. „Keď som prišla do Bystrice povedala som si, že nemôžem zomrieť bez toho, aby som sa nenaučila robiť paličkovanú čipku,“ povedala nám Gabriela Baloghová. Dlho nemohla nájsť vhodnú čipkárku a ani literatúry veľa nebolo. Neskôr, už ako dôchodkyňa, predsa len jednu knihu zohnala. „To bolo utrpenie,“ dodala k učeniu sa podľa knihy. Nakoniec všetko zvládla a dnes tvrdí: „Kto sa raz naučí robiť paličkovanú čipku, nemôže prestať. To je ako droga.“ Čipka prenikla na Slovensko asi v šestnástom storočí a uchytila sa najmä v baníckych osadách. V baniach pracovali väčšinou baníci zo zahraničia – Nemci, Belgičania... Ich ženy nemali veľa práce, keďže všade okolo bola neúrodná pôda. A tak začali s paličkovaním. Dokonca im panovníčka Mária Terézia zabezpečila učiteľov. Dnes je na Slovensku až devätnásť stredísk výroby paličkovanej čipky.
Veľa výstav Gabriela Baloghová zatiaľ nemala a ani sa nepovažuje za vzácnu čipkárku. „Väčšina známych čipkárok ovláda techniku určite lepšie ako ja, no snažia sa držať predlôh. Ja vždy dávam do toho aj niečo svoje,“ doplnila skromne. Niektoré predlohy si prispôsobila, iné nakreslila úplne sama. Čipku v minulosti používali väčšinou iba vyššie vrstvy obyvateľstva, nakoniec prenikla aj do oblečenia pospolitého ľudu. Podľa čipky sa dalo odhadnúť z akého kraja kto pochádza. Z bohatšieho kraja bola čipka krajšia, bohatšia a z chudobného len jednoduchá.
Učiteľkou na lazoch i v meste
Gabriela Baloghová učila v Hriňovej tridsať rokov. Desať na lazoch a zvyšok priamo v meste. „Začínala som na Pivničke, potom na Raticovom vrchu. Neskôr som išla do Dúbrav. Medzitým som sa vydala, potom išiel manžel na dva roky na vojnu a ja so zatiaľ pôsobila v Hriňovej. Keď sa vrátil, išla som učiť na Blato. A napokon som zakotvila opäť v Hriňovej,“ vymenovala G. Baloghová. Keď začínala, v lazníckych školách bolo viac žiakov ako v samotnom mestečku. Boli deti z lazov iné ako tie z mesta? „Neboli horšie, skôr emotívnejšie,“ dodala bývalá učiteľka. Problémy mali s dochádzkou do školy. Chodili kravy pásť ku gazdom, pomáhali doma... Po štyridsiatom ôsmom nebola situácia práve ružová. Zaviedol sa lístkový systém. „Nebol tam obchod, elektrina, nejazdil tam autobus. Všade sme chodili peši. Napriek tomu sme mali veľmi dobré kolektívy. V tej dobe bola škola takmer na každom kopci a učili v nich väčšinou mladí učitelia. Stretávali sme sa po vyučovaní takmer každý deň. Samozrejme - vždy hladní... A preto sme si spolu varili. Každý deň na inej škole,“ zaspomínala si pani Gabriela a usmiala sa. Sama veľmi nevedela variť, no musela. Bola na rade „Vtedy k nám chodili aj žandári z Bystrého a niekedy lesníci. Poschodilo sa ich tam dosť veľa a všetci čakali na tie moje halušky. Našťastie sa na mňa prišla pozrieť staršia kolegyňa, ktorá sa hneď spýtala čo je s haluškami. Povedala som jej, že neviem. Veď som ich hodila do vody a oni nie a nie vyplávať na povrch. Potom sme zistili chybu – halušky som nahádzala do studenej vody,“ znovu sa rozosmiala pani Gabriela. Nakoniec spolu kolegyňou rýchlo očistili zemiaky a urobili nové halušky. Hoci bola bieda – všetci spolupracovali a mali sa radi. Potom sa vraj na školách začalo súťažiť a to bol koniec kamarátstiev. Kolektívy súťaživosť rozbíjala, jeden sa snažil presadiť na úkor ďalších a to nerobilo dobrotu.
Otec – umelec, ktorý obrazy nepodpisoval
Otec pani Gabriely sa narodil v roku 1895 v rodine horára. To ho formovalo – získal veľkú lásku k prírode. Skôr ako stihol rozvinúť svoj talent prišla prvá svetová vojna. Práve končil trojročnú základnú službu. Domov sa samozrejme nemohol vrátiť – nasadili ich na ruskom i talianskom fronte. Po štyroch rokoch práve v Taliansku vybuchol vedľa neho granát. „To ho tak ohlušilo, že sa v zmätku rozbehol preč. Ibaže rovno k nepriateľovi. Dostal sa do zajatia. Vojna mu nakoniec zobrala jedenásť rokov života,“
Tridsaťročný, vychudnutý, s podlomeným zdravím sa vrátil zo zajatia domov. Práve v zajatí prežil iba kvôli svojmu talentu. Uhľom maľoval na objednávku portréty manželiek či frajeriek oficierov a tí ho vyplácali jedlom a cigaretami. Po návrate dostal byt v Hriňovej a oženil sa. „Musel z niečoho žiť. Keďže sa vyučil za maliara písma a fládristu – čo je napodobňovanie dreva, chodil k stolárom a maľoval,“ dodala dcéra. Maľovaním sa živil, nielen maľovaním písma a dreva, ale aj obrazov.
Dnes je Detva i Hriňová plná obrazov Juraja Gondu. Mnohí určite ani nevedia od koho obraz majú, keďže ich vôbec nepodpisoval. Veľa obrazov maľoval aj v Bratislave. Obrazy na výstave v Hrňovej však boli iné, neboli na objednávku. „Tieto sa jemu páčili. Vždy, keď sa prechádzal po hore, robil si náčrtky a potom doma všetko maľoval. Bol úžasne zručný,“ dodala dcéra. Svoj talent využil aj pri maľovaní Ježiša Krista, na vyrezávaných krížoch.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Výpredaj zásob. Bezpečný nákup s garanciou dodania až k vám
  2. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  3. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  4. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  5. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  6. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  7. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  8. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  9. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  10. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  1. Neprekonaný VAM systém, ktorý zabráni krádeži vášho auta
  2. Výpredaj zásob. Bezpečný nákup s garanciou dodania až k vám
  3. Garmin predstavuje Lily, svoje najmenšie inteligentné hodinky
  4. Babylon Berlín: Najdrahší nemecký seriál
  5. Potravinové intolerancie bude KRAJ riešiť aj tento rok
  6. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  7. Závod zamestnáva 500 ľudí. Tatravagónka v Trebišove má 50 rokov
  8. Spoločnosť BILLA v novom e-booku radí, ako sa stravovovať zdravo
  9. Počas koronakrízy vzrástli obavy z dopadov práceneschopnosti
  10. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 19 711
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 19 057
  3. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí 18 716
  4. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 17 864
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 7 943
  6. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci 7 648
  7. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 7 633
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 305
  9. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 7 172
  10. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 059
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Banská Bystrica - aktuálne správy

V národnej kultúrnej pamiatke priblížia históriu veže, bude v nej aj podlažie venované generálovi M. R. Štefánikovi.

10 h

V novom zariadení vznikne osem pracovných miest.

11 h
Ondřej Chvěja (FK Pohronie)

Futbalisti MFK Dukla Banská Bystrica v ďalšom prípravnom zápase prehrali s FK Pohronie 2:3.

15 h
Ilustračné foto

Mnohým ľuďom sa cez registračný formulár nedarí prihlásiť, dovolať sa na infolinku je skoro nemožné.

17 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Zvolen patrí medzi lepšie okresy.

26. jan

Pokiaľ ste nezvestné deti videli, kontaktujte políciu.

21 h

Poradia sa od včera zmenili.

14 h

Mnohí vodiči odbočujú na Nedožerskej ceste v Prievidzi doľava, smerom do mestskej časti Necpaly. Podľa dopravnej značky to však robiť nemôžu, čo si mnohí doteraz neuvedomovali.

27. jan

Už ste čítali?