ALŽBETA BÁTHORYOVÁ nebola podľa viacerých historikov žiadna svätica a liečiteľka, ale diablom posadnutá krutá vládkyňa, vraždiaca celé štvrťstoročie.
Andrej Štiavnický, spisovateľ a publicista, sa venuje histórii Alžbety Báthoryovej už dvadsať osem rokov. Slovenský národ by podľa neho mal vedieť pravdu o krvou posadnutej čachtickej pani.
Táto uhorská grófka je pokladaná za najznámejšiu masovú vrahyňu v slovenských a maďarských dejinách. Už aj jej predkovia mali sklony k samoľúbosti, pýche, tyranstvu a k sexuálnej deviácii, tvrdí Štiavnický.
Podľa neho pravdepodobne aj pre zvrátené sklony ich rod, mimochodom, najvplyvnejší a najbohatší tých čias, postupne degeneroval, až nakoniec vymrel.
Štiavnický sa spolu s historikom Jozefom Kočišom životu Báthoryovej venujú už približne 30 rokov. Vychádzajú zo svedeckých výpovedí a súdnych protokolov, ktoré sú zachované už štyristo rokov v Národnom archíve v Budapešti a v depozitoch potomkov šľachtických rodov v Maďarsku.
Sadistka, kanibalka...
„Dnešná medicína, psychiatria a psychológia dokázali v prípade Báthoryovej štyri základné veci - impulzívny sadizmus, kanibalizmus a satanizmus, keď rituálnymi obeťami boli mladé dievčatá, ktoré za nevysloviteľných múk odchádzali z toho sveta. A štvrtou je sexuálna deviácia,“ vyhlásil historik. „Dievčatá vždy nahé v jej prítomnosti, excesy, zvrátenosti, pohlavné zneužívanie Báthoryovou. Toto sú mantinely trestnej činnosti, ktoré páchala celé štvrťstoročie od roku 1585 až 1610,“ dodal.
Podľa Štiavnického nikto nemá právo prekrúcať históriu, ani žiadny filmový režisér a ani seriózny historik. „Je nemravné, ak z beštie a diablom posadnutej robia sväticu a liečiteľku, ktorá predbehla svoju dobu,“ tvrdí.
Báthoryová a jej štyria pomocníci boli obvinení z mučenia a zabitia veľkého množstva mladých žien, hovorí sa až o troch tisíckach obetí. V roku 1610 ju dali do domáceho väzenia na Čachtickom hrade, kde ostala štyri roky až do prirodzenej smrti.
Rôzne názory historikov
Jej pomocníci - Ján Ujvári známy aj ako Ficko, Helena Jóová a Katarína Benecká - takisto čelili vážnym obvineniam. Na ich základe 7. januára 1611 v Bytči zaživa upálili Helenu Jóovú, Jána Ujváriho pre mladý vek sťali a jeho telo spálili. Katarínu Beneckú súd pre nedostatok dôkazov oslobodil.
Liečiteľka Majorová z Myjavy, ktorá pomáhala Báthoryovej pri rôznych chorobách, bola obvinená z čarodejníctva a zaživa upálená 24. januára 1611.
Názory na fenomén Báthoryčka sa menia. Svedčia o tom diela historikov, spisovateľov a naposledy aj celovečerný film Juraja Jakubiska.
Pri súde vraj svedčilo veľké množstvo osôb. Väčšina však žiadne dôkazy nepredložila. Aj preto niektorí považujú proces s Báthoryovou za vykonštruovaný a s politickým pozadím. Tvrdia, že skutočnou príčinou bola túžba uhorskej šľachty zmocniť sa pozemkov Alžbety Báthoryovej. Preto si našli zámienku - obvinenie z krutých činov.