Viac ako polovicu svojho života prežil v divadle. S divadlom. Pre divadlo. V pondelok, 13. októbra odišiel do hereckého nebíčka. Herec, divadelník, kolega, priateľ a vzácny človek Štefan Píšša.
Prvé dotyky s divadelným umením zažil v rodnom Zliechove, kde sa dlho hrávalo ochotnícke divadlo. Zliechov, dedinka spod najvyššieho vrchu Strážovských vrchov – Strážova, sa rozprestiera v kotline, ktorá vznikla eróziou menej odolných hornín. O ľuďoch z tejto kotliny však platí pravý opak. Sú húževnatí a vzácni, ako tá 150-ročná biela vŕba, či 300-ročný jasan, čo v ich obci rastie. No a v Zliechove vyrastal a do divadla sa zamiloval aj Štefan Píšša. Divadlu zostal verný aj počas stredoškolských štúdií na gymnáziu v Ilave. A neskôr v Brne, kde narukoval za vojaka, bol členom brnianskeho ochotníckeho bábkarského súboru Pohádka.
Definitívne a navždy sa jeho život spojil s divadlom v roku 1961, kedy ako herec nastúpil do umeleckého súboru vtedajšieho Krajského bábkového divadla v Banskej Bystrici. Stal sa jedným z jeho zakladajúcich členov, hereckou oporou, osobnosťou. S týmto divadlom prežil všetky vrcholy aj prehry. Nikdy ho neopustil, v dobrom ani v zlom, bez toho, aby poprel sám seba, svoje presvedčenie, umelecké i ľudské, svoje názory na život, česť a poctivú divadelnú robotu. Do dôchodku odišiel v roku 2001. Nebolo to rozhodnutie dobrovoľné, vynútil si ho zdravotný stav, ale vždy, keď sa mu dalo, utekal svojej chorobe, utekal do divadla, prichádzal pomáhať, obliekal si kostým a vítal svojich divákov vo foyeri divadla, pri jeho vstupe, alebo aj na chodníku pred divadlom. A keď už nevládal, keď mu dochádzali sily, nahral svojím neopakovateľným hlasom privítanie divákov, ktoré dodnes znie vo všetkých priestoroch Bábkového divadla na Rázcestí.
Za štyridsať rokov pôsobenia v divadle Štefan Píšša vytvoril desiatky postáv, odohral tisícky predstavení, bol umeleckým šéfom... Účinkoval vo všetkých slávnych predstaveniach Krajského bábkového divadla, či už to bola trilógia o Botafogovi, Popolvár, Kniha rozprávok, Kráska a zviera, Kráľ jeleňom, Malé klauniády, Čin-Čin, Láska ku trom pomarančom, Diablov most, Radúz a Mahuliena, Mauglí, O veľkom Karbusovi Barbusovi alebo v prvom medzinárodnom divadelnom projekte Jánošík.
Aj po zmene spoločenských pomerov, po roku 1989, v premenovanom Bábkovom divadle na Rázcestí vytvoril množstvo nezabudnuteľných postáv, ktoré navždy zostanú v pamäti a už teraz sa stávajú legendárnymi. Hral Dona Quijota v inscenácii Smrť Dona Quijota, Pána z Arkádie a Prospera Alpanusa v Taverne Magice, Kaifáša v inscenácii Ja som chlieb, nezabudnuteľného biskupa v predstavení Dojímate ma veľmi, Prezidenta v Leoncovi a Lene, Havrana v Malej čarodejnici, otca v inscenácii Don Juan alebo Láska ku geometrii, Anjela v Nezábudke. Nemal problém stvárniť postavu, ktorá sa volala Paronomázia v inscenácii Sindibád... Ako lakomému Pukovi v inscenácii Nepos(l)edné predstavenie II. mu tlieskali a z javiska ho nechceli pustiť na desiatkach divadelných festivalov v niekoľkých krajinách Európy. Bol skvelý a často obsadzovaný v dabingu, v rozhlase, vytvoril niekoľko televíznych rolí, ako animátor účinkoval v desiatkach televíznych bábkových inscenácií. Je nositeľom viacerých hereckých cien. V roku 1998 mu Slovenský literárny fond, výbor Sekcie pre tvorivú činnosť v oblasti rozhlasu, divadla a zábavného umenia, udelil Cenu za celoživotné dielo.
Štefan Píšša bol výnimočný človek. Statočný, odvážny, talentovaný. Pokorný. Divadelník telom i dušou. Svojím postojom k životu i k divadlu bol nasledovaniahodným učiteľom. V jednom z posledných rozhovorov povedal: „Želal by som si, aby sa nám rodili samé pekné inscenácie, aby moji kolegovia dostávali za svoju prácu plat a nie almužnu, aby som ako dôchodca chodil do divadla nie si podriemať, ale zobudiť a potešiť sa... vyhladiť vrásky na duši...“.
A pritom to bol práve on, kto vyhladil vrásky na duši všetkým, ktorí mali v živote také šťastie, že ho mohli poznať, pracovať s ním a vedľa neho. Šťastie, ako sa hovorí v Nepos(l)ednom predstavení, je krásna vec, ale... Obyčajné ľudské šťastie je niečo viac ako peniaze... A prinášať šťastie a radosť iným, tak, ako to robil Štefan Píšša, je viac než čokoľvek iné.
