Potreba vzájomnej tolerancie, rešpektu, kultivácie miznúcich meštianskych hodnôt, ale aj ocenenie blahodarného vplyvu prvej republiky a pôsobenia českého národa v oblasti vzdelania, kultúry, verejnej správy, spolkárenia či športu v meste.
To všetko boli dôvody zhromaždenia uskutočneného pri príležitosti 90. výročia vzniku prvého spoločného štátu Čechov a Slovákov.
Podujatie zorganizoval šesťčlenný Klub nezávislých poslancov Mestského zastupiteľstva Banskobystrická alternatíva 27. októbra 2008.
V predvečer výročia prišlo k Mariánskemu stĺpu na Námestí SNP v Banskej Bystrici zapáliť sviečku pár desiatok ľudí.
„Banská Bystrica vhupla do Československa ako desaťtisícové mestečko, pod vedením predrevolučného starostu Júliusa Czesznaka. Túto kultovú postavu, ktorá na čele mesta stála 30 rokov, v roku 1923 vystriedal nemenej populárny a oddaný Andrej Hanzlík. Obaja muži dopomohli k tomu, že Bystrica bola v čase prvej republiky vychýrená ako zelené, čisté, tolerantné a viackultúrne mesto svetiel, parkov a fontán, s rozvinutou občianskou spoločnosťou, aktívnym verejným životom a mimoriadnou športovou základňou. Tento odkaz je nám blízky. O to viac, že v súčasnosti akoby zostal už len ten šport,“ uvádza sa v spoločnom stanovisku klubu BBA.
Na zhromaždení prehovorilo viacero rečníkov.
Podľa slov psychológa Štefana Kováča „prvá republika možno nebola vždy len ideálna, bola však bezpochyby demokratická."
Informatik Milan Zajac upozornil, že podľa oficiálneho sčítania ľudu z roku 1907 bolo v tom čase v Uhorsku len 1970 ľudí, ktorí mali stredoškolské, resp. vysokoškolské vzdelanie a hlásili sa k slovenskému národu. „V tomto kontexte treba chápať aj reálny vklad Slovákov do nového štátu,“ dodal. Ako ďalej zdôraznil Zajac, jednou z najsledovaniahodných priorít prvej ČSR bola podpora školstva a vzdelanosti.
Mestský poslanec Milan Lichý pripomenul dôležitý význam prvorepublikových osobností v meste aj pôsobenie skrášľovacieho spolku, pulzovanie na vysvietenom Urpíne či proces budovania horských chát v okolí mesta. Vďaka tomuto všetkému sa Banská Bystrica nazývala v tom období aj československý St. Moritz.
Zhromaždenie účastníci uzavreli zaspievaním československej hymny.
Poslanci Klubu BBA pravidelne zvolávajú verejné zhromaždenia a stretnutia k dôležitým udalostiam.
„Keďže apatiu a nezáujem nepovažujeme za riešenie, obzvlášť v súčasnej atmosfére hrubosti a ignorácie, ktorá sa v meste usídlila, v tejto tendencii verejných stretnutí budeme pokračovať aj naďalej,“ uzatvára sa v stanovisku poslancov Viery Dubačovej, Beaty Hirt, Pavla Katreniaka, Milana Lichého, Vladimíra Pirošíka a Ľudmily Priehodovej z Klubu Banskobystrická alternatíva.
