Najlepšie umiestnenia v Svetovom pohári si pripísala hneď v svojej prvej sezóne 1992/93, keď vyhrala preteky v Östersunde a v celkovej klasifikácii skončila na ôsmom mieste. V ďalších rokoch si pripísala víťazstvo v Lahti, striebro v Kontiolahti a bronz v Lake Placid a Val Carter.
V živote si 35-ročná športová inštruktorka banskobystrickej Dukly vyskúšala dva neúspešné manželstvá, z druhého má však najväčšiu lásku 4-ročného syna Michala, ktorý bol jej verným spoločníkom aj na letných sústredeniach. ,,Chodí so mnou všade. Je to niečo úžasné, obidvaja si spríjemňujeme čas, po tréningu chodíme na výlety. Keď som bola sama, čítala som knižku, teraz som matka na plný úväzok. Bála som sa, že keď bude starší, bude to nemožné, ale je to naopak. Dáva mi chuť do života a tréningu. Sústredenie je síce moja práca, v ktorej si musím niečo odrobiť, ale Miškovou zásluhou sa stáva dovolenkou. Na preteky však so mnou nepôjde, ostane doma. Teší sa na kamarátov do škôlky,“ vyznala sa Martina.
Martine sa biatlon páči stále viac, stal sa jej životným štýlom. V doterajšej kariére nazbierala množstvo skúsenností a už šesť rokov trénuje individuálne. V lete absolvovala dva vysokohorské sústredenia v Taliansku a dva na rakúskom ľadovci Dachstein. ,,Tento rok som spravila malú zmenu. Predtým som chodila na Dachstein na dvadsať dní, teraz len na desať a druhých desať som prešla do Talianska, kde som bola veľmi spokojná s prípravou aj prostredím. Lyžovala som výške 3-tisíc metrov nad morom. Všetko, čo som si naplánovala, sa mi podarilo splniť. Spolupráca zo zväzom a Duklou je perfektná, problémy vôbec neboli. Navyše som našla ľudí, ktorí ma podporujú morálne aj finančne. Mám pocit, že je okolo mňa veľmi veľa dobrých ľudí. Veria mi a stále mi opakujú, že v biatlone som ešte nepovedala posledné slovo. Chcem im to vrátiť,“ dodala Martina.
Individuálny tréning prináša so sebou nevýhodu v podobe konfrontácie. ,,Nepotrebujem nejaké testy, ale pocit. V biatlone je dôležitá streľba, v nej si musím byť istá. Perfektné časy potrebujem behať v sezóne, nie pred ňou. Testy neuznávam, lebo preteky SP sú niečo úplne iné. Nie som typ, ktorý ide na pol plynu.“
Martina Halinárová nemala v minulej sezóne na Slovensku konkurenciu a stále chce byť najlepšia. ,,Dôležitejšie bude zaradiť sa medzi najlepšie v Svetovom pohári. Chcem absolvovať naplno celú sezónu. Po svetovom šampionáte pôjdeme do Vancouvru, kde si chcem otestovať olympijské trate. Olympiáda ma veľmi láka, na druhej strane by bolo sprosté, keby som povedala, že nepôjdem. Kedysi bol 35-ročný športovec starý, no nemám pocit, že nemôžem pretekať s mladšími. Po skončení minulej sezóny sa ma pýtali aj s iných krajín, či idem ďalej. Po kladnej odpovedi boli radi,“ dodala Martina Halinárová.
