Šestnásťročnému Maťovi sa pri manipulácii s drevom prihodil vážny úraz, ktorý mu spôsobil krvácanie do hlavy. Záchrankou ho previezli do Detskej fakultnej nemocnice v Banskej Bystrici, kde ho okamžite operovali.
Najhoršie má za sebou
Podľa Marianny Setnickej, Maťovej mamy, sa na jednotke intenzívnej starostlivosti stretli s krásnym prístupom. „Pri krvácaní do hlavy si človek predstavuje to najhoršie. No doktorka Žofia Klimová nás upokojila už len tým, že sa s nami porozprávala a vysvetlila, čo Martina čaká. Vďaka rýchlemu zásahu a kvalitnej práci, ktorú odviedol aj traumatológ, je náš syn na tom tak, ako je,“ povedala. Maťa ešte čaká dlhšie zotavovanie, ale to najhoršie má už za sebou.
Nenadraďujú sa
Martinovej mame sa páčil najmä ľudský prístup banskobystrických lekárov a zdravotných sestier. „Dôležité je nenadraďovať sa. Mnohí lekári si svojím správaním dokazujú, že niečo znamenajú, no tu som sa s tým vôbec nestretla. Pani primárka je tiež srdcom aj dušou doktorka.“
Ťažkú situáciu pomohlo zvládnuť Maťovej rodine práve profesionálne správanie. „Hneď nám povedali aj o rizikách, ktoré mu hrozili. Vzápätí nás však upokojovali, že bude v poriadku, lebo operácia sa vydarila,“ vysvetľuje.
Je to samozrejmosť
Podľa Marianny Setnickej lekári nenechali nič na náhodu. Maťa mali pod neustálym dohľadom.
„Po týždni, keď ho preložili na chirurgiu, sa jeho stav trochu zhoršil. Keď sa sťažoval, že sa necíti dobre a krúti sa mu hlava, okamžite reagovali. Riešili to cétečkom, no našťastie, nič vážne nezistili. Nevoľnosti pramenili od žalúdka.“
Šťastná mama tvrdí, že prístup lekárov pôsobil ako balzam na boľavú dušu.
„Keď už Martin ležal na chirurgii, doktorka Klimová, ktorá ho prijímala na jednotke intenzívnej starostlivosti, prišla po službe za ním. Len tak nakukla cez dvere a opýtala sa ho, ako sa má. Zhodou okolností sme vtedy boli pri ňom, tak sme sa jej poďakovali. Ona len odvetila, že je to samozrejmosť.“