Matúš Miženko (trúbka), Jakub Kúdela (gitara), Branislav Podkonický (basgitara) a Lukáš Kubičina (bicie) hrajú živú hudbu inšpirovanú elektronikou. O kapele sme sa rozprávali s jej bubeníkom.
Skupina Junkless vznikla začiatkom tohto roka. Prečo ste si zvolili tento názov?
- Z hľadiska našej filozofie sme tým smerovali k tomu, že si chceme vyčistiť hlavu od vplyvov, ktoré sa snažia obmedziť nás. Skrátka si nedávame hranice v rámci žánrov. To, že momentálne nás nejaký žáner ovplyvní, ešte nie je finálna fáza. Kapela je vo vývoji. Hranie je neobmedzený priestor.
Snažíte sa vymaniť z rôznych škatuliek. Ako by si teda charakterizoval vašu produkciu?
- Hráme živú hudbu, ktorá vychádza z elektroniky. Naša cieľová skupina sú ľudia, ktorí počúvajú tanečnú muziku. Pracujeme s prvkami drumnbassu, downtempa, jungle. Je to o to ťažšie, že keď takú hudbu hrá človek naživo, tak je v porovnaní so strojom, limitovaný. Teda ja som! Ale keď už ovláda svoj nástroj v celej miere, tak do toho môže dať to, čo tam ten stroj nikdy neprinesie.
Čím ste ovplyvnení? Akú hudbu počúvate?
- My počúvame úplne rozmanitú hudbu. Cez trip hop, minimal, hip hop, nu jazz. Spolu hudobne rastieme a snažíme sa navzájom ovplyvniť.
Ako vnímate tanečnú scénu na Slovensku?
- Veľmi sa v nej neorientujem. Poznám nejaké formácie, ktoré to riešia, napríklad bratislavský projekt Andreja Hrušku The Groove experience sa mi veľmi páči, alebo banskobystrický Ear Drum Kru. Keďže je na Slovensku dosť akcií zameraných na elektroniku, tak mám pocit, že tu má táto hudba svoje zázemie. Aj keď to samozrejme nie je záležitosť stredného prúdu.
V decembri odohráte dva koncerty s českou hip-hopovou formáciu BPM. Kadiaľ vedie cesta k takýmto projektom?
- Udialo sa to prostredníctvom internetu – cez Myspace, čo je zásadná vec. Je to vesmír hudby, v ktorom sa dá nájsť úplne všetko. Môžeš tam nadviazať kontakt s ľuďmi z úplne iného miesta, ktorí vnímajú hudbu podobne. Jakub ich oslovil, poprosil o spoluprácu a výsledkom sú koncerty.
Čo by ste chceli v hudbe dosiahnuť?
- V prvom rade dospieť do štádia, aby sme boli úplne spokojní s tým čo robíme. Spraviť si meno v rámci Slovenska, neskôr možno v rámci strednej Európy. Ale to sme asi preskočili pár krokov (smiech).