Tajovčania hrali divadlo už za čias rakúsko - uhorskej monarchie

OBEC TAJOV PRI BANSKEJ BYSTRICI nie je známa len tým, že sa v nej narodil jeden z najvýznamnejších slovenských spisovateľov Jozef Gregor Tajovský, ale aj amatérskym divadelným súborom, fungujúcim niekoľko generácií. Tamojšie ochotnícke divadlo pred týždňom oslávilo 110. výročie svojho vzniku.
„Divadlo vzniklo v roku 1898. Pred desiatimi rokmi sme oslávili storočnicu, kde sme sa predviedli divadelnou hrou Slovenská sirota od Oľgy Maríny Horváthovej, a práve táto hra sa hrala už v roku 1898,“ hovorí vedúca súboru Iveta Sitková. Záznam o prvom divadelnom predstavení pochádza zo školskej kroniky. Hralo sa v priestoroch tajovskej školy. „Dlhoročný režisér divadla, pán učiteľ Šebo, v jednej svojej knižke napísal, že on si myslí, že už predtým sa tu hralo divadlo. Ale toto je prvá evidovaná hra,“ dopĺňa organizátorka osláv Soňa Šváčová. Neskôr sa ochotníci presťahovali zo školy do šmikne, ktorá po likvidácii medenej huty slúžila občanom na spoločenské účely. Táto budova stála pred Pamätným domom J. G. Tajovského. V tom čase sa tu odohralo 5-6 predstavení ročne.
Obec žije divadlom už vyše storočia
„Každý, kto sa narodil v tejto dedine, v podstate odrástol na divadle, pretože už naši starí rodičia hrali divadlo, naši rodičia tiež, a my to v súčasnosti preberáme. Myslím si, že je to taká naša tajovská hrdosť,“ hovorí Sitková. Dôkazom, že títo ľudia vždy milovali hranie, je aj nadstavba nad dedinským konzumom. V roku 1931, v čase hospodárskej krízy, sa dedinčania sami poskladali na nové priestory, kde mali sálu s javiskom a šatňou. Z tohto obdobia pochádza aj historická opona. Vyjadrovala myšlienku hrdosti a nezlomnosti slovenského národa, zobrazenej pohľadom na tatranské štíty a rozvinutú slovenskú zástavu ako výjav z hymnickej piesne Nad tatrou sa blýska. Dnes môžeme vidieť oponu v Literárnom a hudobnom múzeu v Banskej Bystrici. Budova divadla zmenila majiteľa a prešla rozsiahlou rekonštrukciou. Svoj pôvodný charakter si však zachovala a hrá sa tam dodnes.
Udržať takú ojedinelú kultúrnu tradíciu však v dnešnej dobe nie je jednoduché. „Snažíme sa hrať od prvej zmienky až dodnes. Pripravujeme nové predstavenie, zháňame hercov. Dnešná situácia je taká, že ľudia nemajú čas, ale ja napriek tomu verím, že budeme aj naďalej pokračovať, a že sa vždy nájdu ochotníci, ktorí aj napriek všetkým problémom súčasného človeka budú hrať. Pretože v nás je to divadlo zakorenené, len ho treba rozvíjať.“
Mladí herci majú veľa vzorov z minulosti
Tajovským súborom prešlo množstvo dobrých činohercov. „Naši ochotníci boli známi široko-ďaleko. Obľúbený bol Miško od Petráňov, ktorý bol známym komikom. Ľudia chodili na predstavenia kvôli nemu. Bol to obyčajný človek, robotník v Harmanci, ale mal veľký talent,“ vysvetľuje moderátorka slávnostného programu Anita Murgašová. Podobné talenty by sa mohli objaviť aj v súčasnosti. „Bol tu trošku útlm, ale prebúdzajú sa aj tí, čo nemali záujem o divadlo, a teraz chcú hrať,“ hovorí Sitková. „Nádejné je, že aj mladá generácia, dokonca aj tí, ktorí sa v Tajove nenarodili a nevyrástli, majú záujem,“ dopĺňa Šváčová.
Na oslavy prišla aj Magdaléna Vášáryová
V sobotu, 15. novembra, sa v Tajove zišli bývalí herci a uctili si pamiatku pána učiteľa Šeba. Súčasťou osláv bola aj výstava k výročiu divadla, ktorá pozostávala z fotografií zachytávajúcich činnosť súboru od dávnej minulosti až po súčasnosť. Organizátori pripravili pre bývalých hercov darček v podobe kalendára zostaveného z divadelných fotografií. Výročia sa zúčastnila aj herečka Magdaléna Vášáryová. „Sme radi, že sme vďaka podpore Banskobystrického kraja a pána Ernesta Dlhoša z Divadla u Greškov mohli zorganizovať tieto oslavy,“ povedal na záver starosta obce Peter Spevák.