Topografický ústav so sídlom v Banskej Bystrici má za sebou pätnásť rokov činnosti. Vznikol 1. októbra 1993, po rozdelení republík.
BANSKÁ BYSTRICA. „Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky riešili otázku, kto prevezme zodpovednosť za zber a spracovanie informácií o území pre potreby obrany štátu. Kompetentní museli rozhodnúť, kto bude vyrábať vojenské mapy a vykonávať geodetické práce. Založenie nášho Ústavu bolo preto logickým dôsledkom vývoja udalostí po roku 1993,“ hovorí riaditeľ Topografického ústavu, jediného na Slovensku, plukovník Jaroslav Piroh.
Pomoc pre krízové štáby
V súčasnosti je inštitúcia dôležitým partnerom pre desiatky civilných orgánov, štátnych organizácií, ktorým poskytuje svoje produkty a služby. „Novela Zákona o geodézii a kartografii, ktorá je momentálne v parlamentných výboroch, hovorí, že naše produkty sa nebudú používať len na účely obrany štátu, ale aj ako podpora rozhodovania v krízových situáciách. V prípade, že dôjde k ekologickej katastrofe a zasadnú krízové štáby, naše vojenské mapy a vizualizácie územia budú podkladmi, z ktorých budú členovia štábov vychádzať,“ hovorí Piroh.
Vznik Ústavu priniesol veľa výziev. Podľa riaditeľa to boli najmä nové technológie, ktoré ku nám cez „železnú oponu“ prešli len sporadicky. Digitálne dáta o území predtým neexistovali, mali teda možnosť začať úplné nový proces ich spracovávania. „Produkty Topografickej služby Československej armády, ktorá je predchodcom nášho zariadenia, boli kompatibilné v rámci štátov Varšavskej zmluvy. Vstup Slovenska do NATO však znamenal zmenu. Súradnice bodov v našich mapách prepočítavali iným matematickým postupom, ako to robili štáty Severoatlantickej aliancie. V praxi to znamená, že ten istý bod mal iné súradnice v našich mapách, ako v mapách západných štátov. To by bol veľký problém pri spoločných manévroch a operáciách. Celé mapové dielo sa tak muselo kompletne prerobiť.“
V Banskej Bystrici aj zo strategických dôvodov
Ústav, ktorý je v pôsobnosti ministerstva obrany, oslavoval v aule Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, za prítomnosti vysokých štátnych činiteľov. Jaroslav Piroh si pochvaľuje spoluprácu so školami, na UMB spolupracujú najmä s profesorom Trajteľom a Miloslavou Súdolskou. „Absolventi tejto školy, kde vyučujú geograficko-informačné systémy, spolu so študentami zvolenskej univerzity, sú pre nás veľmi kvalitní odborníci.“
Svoje sídlo má inštitúcia práve v Banskej Bystrici aj zo strategických dôvodov. Mesto je v strede Slovenska, je to teda výhodná geografická poloha. Ďalším dôvodom sú aj spomínané školy, ktoré sa zaoberajú problematikou geodézie a kartografie.
