Tretí rok je poslancom Európskeho parlamentu, členom frakcie Európskej ľudovej strany. Povolaním lekár, MIROSLAV MIKOLÁŠIK.
V niektorých politologických kruhoch, ako aj u „euroskeptikov“, panuje názor, že Európska únia je „ekonomickým obrom, ale politickým trpaslíkom.“ Ako to vnímate?
- Zaujímavý názor. EÚ v prvom rade zahŕňa asi 500 miliónov obyvateľov, čo je súbor obrovských potenciálnych vedomostí a výroby. Väčšina krajín je členom eurozóny, mnohé cítia výhody spoločného rastu a stability. K tomu „politickému trpaslíkovi“: zaraďuje sa medzi popredných hráčov na svetovej scéne. Vinou USA sa naštartoval krízový scenár. Ukázalo sa, že americký bankový sektor stál na hlinených nohách. V ére globalizácie nemohla kríza nepostihnúť aj Európu. Našla však v sebe odhodlanie, Francúzsko spolu s Nemeckom a Veľkou Britániou hľadajú riešenie. Na medzinárodnej konferencii vo Washingtone sa dohodol algoritmus sanácie. Európa je motorom riešenia, USA rešpektuje návrh ozdravenia. Čisto politicky – Európa rýchlo zareagovala na ruský vojenský zásah v Gruzínsku. EÚ bola a je v tejto otázke účinná.
Vlaňajšie predsedníctvo Slovenska v Bezpečnostnej rade OSN sa stretlo s mnohými pozitívnymi ohlasmi. Naša krajina tak neustále nadobúda medzinárodnú prestíž. Nepoškodzujú nás súčasné napäté vzťahy s Maďarskom? Nie sú len výsledkom roztržiek politikov?
- Tie prekročili hranicu, ktorá by sa dala nazvať roztržkou. V momente, keď občania iného štátu pochodujú po našom území vo fašistických uniformách a oslavujú Viedenskú arbitráž, je to nebezpečné zasahovanie do suverenity štátu. S cieľom vyvolať vášne na našej strane a v blízkej budúcnosti smerovať k autonómii južných oblastí. Len naivný pozorovateľ si myslí, že ide o vytváranie atmosféry, keď jediným riešením je autonómia. Vo svete sme uznávanou krajinou. Reformami predošlej vlády sme bez váhania dokázali prísť až k zavedeniu eura, čo nás stabilizuje aj politicky, aj ekonomicky.
Je teda náš vstup do eurozóny „záchranou v pravej chvíli“?
- Kríza u nás tak nebude mať hádam veľký dosah. V čase, keď o žiadnej kríze nebolo počuť, javil sa pre nás neskorší vstup lepším. Koruna silnela, euro sme mohli meniť aj za 26 alebo 27 korún. Po vzniku krízy na finančných trhoch môžeme povedať, že prijatie novej meny je skôr pozitívnym krokom. Dôchodcovia a ľudia s nižšími príjmami pri prechode na euro trpeli vo všetkých krajinách.
Aká je teraz, podľa Vás, vnútropolitická úloha Slovenska, a čo by sme mali urobiť v zahraničných otázkach?
- Máme dve úlohy. Každá krajina musí dbať o blaho a slobodu svojich občanov. V štáte, ktorý chce všetko robiť za obyvateľov, to zaváňa dirigizmom. Občan sa ocitá v neslobodnom postavení, všetko musí čakať od štátu. To sme tu už mali. Čím menej štátu, tým lepšie. Dlhodobé rozdávanie nemôže dlho fungovať. Slovensko musí posilňovať ekonomiku, silu malých a stredných podnikateľov, samostatne hospodáriacich ľudí na vidieku. Tento model je teraz najlepší. V otázke ľudských práv je to podpora rodiny, ktorá vychováva deti. Napríklad znížením odvodov, ktoré sú u nás dosť vysoké. Štát, ktorý sa stará o vzdelanosť a mladých ľudí, má budúcnosť. Potrebná je aj podpora školstva, mobility študentov, pretože práve obyvatelia, ktorí študovali aj v zahraničí, sú prínosom domovine.
