Deľba bodov by bola pre železiarov – vzhľadom na jasný priebeh, krutou prehrou. V poslednom zápase jesene bolo evidentné, kto je na zeleno - bielom breznianskom trávniku pánom. Hralo sa prakticky na jednu bránu, ale to, čo pozahadzovali domáci hráči do 80. minúty, sa často nevidí.
Horehronci dvakrát nastrelili brvno, Chomistek s Bartošom neuspeli zoči-voči brankárovi Šemrincovi, Tomko s Piatkom nedokázali zblízka dokopnúť loptu do opustenej bránky... Diváci sedeli až do konca ako na tŕňoch, tréner Podbrezovčanov Raffaele Quaranta takmer celý druhý polčas, keď tlak jeho tímu kulminoval, prestál pred lavičkou v snehu. ,,Celý zápas som veril, že gól dáme. Útočníci sa dnes nevedeli presadiť v situáciách proti brankárovi, ale som rád, že hráči sa neustále snažili dostávať sa do šancí. Určite je zápas ľahší, keď príde gól skôr, ako čakať naň do poslednej chvíle. Nasadili sme do hry všetkých štyroch útočníkov, našej hre pomohol príchod Paľa Piatku, ktorý je dobrý v hlavičkách, získal vpredu veľa lôpt,“ tešil sa po zápase evidentne spokojný tréner Quaranta.
O všetkom rozhodol gólom stredopoliar Lukáš Kožička, ktorý pred Savičovým rohovým kopom v správnom čase číhal pri ľavej žrdi. V skrumáži pred bránou sa oranžová lopta dostala k nemu a on už vedel, čo s ňou. ,,Máme to nacvičené, mám chodiť na zadnú tyč a zatvárať to. Vďaka, že Gabo Snitka to na päťke predĺžil ku mne a padlo to tam!“ radoval sa strelec jediného gólu. ,,Zápas bol vyrovnaný, ale viac sme mali loptu my, takže zaslúžene sme vyhrali. Vybrali sme si aj trošku šťastia, sme radi, že padol aspoň jeden gól. Terén bol ťažký, ale všetci sa snažili dať ho do poriadku, takže aj im patrí veľká vďaka. Škoda však, že na zápas neprišlo viacej ľudí,“ pokračoval Lukáš Kožička.
Ešte pred futbalistami v zápase sa na ihrisku v Brezne nalopotili všetci, ktorí po ďalšom snežení dávali trávnik do prevádzkového stavu.
Autor: VAL