Skupina Plastic Swans pokrstila minulý štvrtok v banskobystrickom klube 77 svoje EP Spaceship lovers.
Kapela vznikla v lete roku 2007. „Najprv sme začali len tak hrávať, potom nasledovali koncerty. Neskôr sme nahrali demo a teraz toto druhé, ponášajúce sa na album. A to je celkom slušný posun,“ hodnotí doterajšiu históriu klávesák Martin Fischer. Okrem neho tvoria formáciu ešte Štefan Rybár (spev), Roman Hríbik (basigitara), Matej Hríbik (bicie) a Pavol Stajanča (gitara). Plastic Swans fungujú v tejto zostave od svojho vzniku.
Žánrovo majú najbližšie ku gitarovej indie hudbe. „Chcel by som, aby sme sa oslobodili a hrali z čistej radosti. Každý z nás dáva do hudby to svoje a vzniká niečo, čo sa nám páči a čo nás spája,“ vysvetľuje Roman. Výsledkom je nahrávka, ktorú pokrstili perím spolu s producentom Milanom Slamom. „Pre nás je toto demo konečne produkt, ktorý môžeme poslať do rádií. Aj do vydavateľstiev. Nechcem to zakríknuť, ale je to na dobrej ceste.“ Nahrávka je krokom vpred. K úplnej spokojnosti však majú ešte ďaleko. „Na najbližšie nahrávanie určite potrebujeme skúseného muzikanta, ktorý sa rozumie hudbe. Mohli by sme sa etablovať ako slovenská kapela hraná v rádiách a mať dobré koncerty. A hlavne chceme priniesť čosi nové. Od ďalšieho albumu očakávame, že bude ďalej, zvukovo aj inak. Nechcem povedať, že sme sklamaní z tohto EP, ale vždy sa to dá urobiť lepšie,“ rozvíja Roman.
Kapela prerazí, ak k hudbe pristupuje profesionálne
Veria, že na slovenskom trhu je miesto, ktoré by mohli zaplniť. „Súčasné mladé kapely, ktoré chcú byť nejakým spôsobom nové, hrajú britskú gitarovú hudbu. Pišta doniesol z Belfastu albumy kapiel, aké sme nepoznali. Preraziť tam môže skupina z garáže, ak sa jej podarí zaujať. U nás sa to môže stať tiež. Ale amatérska kapela musí k hudbe pristupovať profesionálne. Dôležité je venovať veľa času hľadaniu najlepších zvukov a producentsky sa tomu venovať. Chceme si nájsť vlastný zvuk a tvár. Tieto naše piesne naznačujú určité cesty a uvidíme akou sa vyberieme.“
Koncert spätý s krstom CD sa vydaril. Zaplnený klub a výborná atmosféra potešila hudobníkov. „Hralo sa nám dobre. Poslucháči pod pódiom sú ako zrkadlo. Stojíme tam a dávame niečo zo seba. Keď to ľudí chytí, tak tú energiu vracajú a nabíjajú nás,“ hovorí Martin.
Hranie v cudzích mestách preverí skupinu
Swans sa snažia preraziť aj mimo Banskej Bystrice. Ľahké to však nie je. „Keď hráme v inom meste tak to býva aj tak, že príde 10-20 ľudí. Pre nás je dôležité, aby sme v inom meste hrali s domácou kapelou. Tá priláka poslucháčov aj pre nás,“ skonštatoval. „Pokiaľ chceš vedieť o čom je tvoja hudba, tak treba ísť do iných miest a sledovať reakcie ľudí. Vždy je to pre nás skúška odvahy a vytrvalosti. Ale zatiaľ sme sa nestretli s vyslovene negatívnymi ohlasmi,“ dopĺňa Roman. Slovensko je malá krajina a príležitostí na hranie predsa len nie je toľko ako by si priali. „Upadá kultúra klubového hrania. Kluby zanikajú a v Bystrici nebyť tohto jedného, tak nie je kde hrať. Dnes má každý kultúru doma. Stačí si doma sadnúť za internet. Na druhej strane pre nás je to výhoda, pretože sa môžeme touto cestou prezentovať," zakončil Martin. Fanúšikovia i kapela sa teda môžu tešiť z nového albumu. Čo bude nasledovať ukáže budúcnosť. Tá je však pre Plastic Swans otvorená.
