Z podkôrnika sa stáva miliardový chrobák

V lesoch napadnutých lykožrútom pribudne vyše dvesto kilometrov lesných ciest. Povedú aj národnými parkmi. Ochranári podávajú sťažnosť na Ústavný súd.
BANSKÁ BYSTRICA. Lesníci už vedia, ako budú liečiť vyschýnajúce smrekové lesy napadnuté podkôrnikom, teda lykožrútom.
Bude to rozsiahla operácia, ktorá štát vyjde na jeden a pol miliardy korún (takmer 50 miliónov eur). Vláda tento týždeň lesníkom plán aj jeho financovanie schválila.
Najväčšia suma má ísť na výstavbu a rekonštrukciu lesných ciest. Do roku 2013 minieme vyše 900 miliónov korún (takmer 30 mil. eur). Experti Lesov SR odhadujú, že v lesoch pribudne 200 až 250 kilometrov ciest, ktoré majú umožniť prístup ku kalamitnému drevu.
Mimovládne organizácie proti vládnej stratégii protestujú. Lesoochranárske združenie VLK podáva ústavnú sťažnosť. Tvrdí, že ministerstvá pôdohospodárstva a životného prostredia odignorovali hromadnú pripomienku, ktorú podal VLK a podporilo ju takmer tritisíc ľudí.
Ľahšie k ťažbe
Lesoochranári hovoria, že vládna stratégia je plytvaním štátnymi stovkami miliónov.
Prekáža im, že peniaze sú určené predovšetkým na zebezpečenie ťažby, a to aj holorubnej, a v chránených územiach na chemické postreky.
„Dokument predpokladá zmenu legislatívy tak, aby sa podstatne urýchlilo, poprípade úplne zrušilo rozhodovanie o výnimkách, a tým sa zjednodušil prístup k ťažbám v chránených územiach,“ hovorí šéf lesoochranárov Juraj Lukáč.
Je presvedčený, že vládny materiál navyše vychádza z nesprávnych údajov. Napríklad podľa informácií Jána Ferenčíka z Výskumnej stanice Štátnych lesov TANAP-u došlo v roku 2008 k výraznému poklesu plochy napadnutej podkôrnikom. Kým od kalamity spred štyroch rokov plocha napadnutých stromov rástla a v roku 2007 dosiahla maximum 1286 hektárov, v tomto roku to už bolo len 785 hektárov.
Lesníci sú spokojní
Lesníci naopak tvrdia, že situácia v smrekových lesoch je kritická a počet odchytených lykožrútov po miernom poklese v minulom roku znovu rastie. Odhadnúť presný vývoj však nedokážu. S istotou vedia, že rozloha smrekových lesov od kalamity v roku 2004 klesla v priemere o päť percent. Vedci z Národného lesníckeho centra odhadujú, že o desať rokov klesne o ďalších viac ako desať percent.
„V tomto roku sme odchytili viac ako 560 miliónov lykožrútov, čo je o takmer 80 miliónov viac ako v minulom roku,“ zdôvodňuje potrebu mechanického a chemického zásahu Ján Švančara, vedúci Odboru usmerňovania lesníckych činností na generálnom riaditeľstve Lesy SR. Lesníci sú po rozhodnutí vlády spokojnejší. Švančara hovorí, že ani jeden a pol miliardy na rozsiahlu kalamitu nestačí.
Väčší problém vidí v tom, že ochrana prírody doteraz lesníkom neschválila množstvo návrhov na výnimku. Lesníci to však obchádzajú cez paragraf v Zákone o ochrane prírody, ktorý hovorí, že ak správny orgán nedá do 30 dní odpoveď, je možné to považovať za súhlas. Štátna ochrana prírody v mnohých prípadoch zákonnú lehotu nestihla.
Kilometre lesných ciest
Ochranárom na plánoch lesníkov prekáža aj to, že viaceré z plánovaných ciest chcú stavať na chránených územiach.
„Budeme musieť hasiť najhoršie prípady, najmä v Nízkych Tatrách, na Muránskej Planine, a to väčšinou tesne pod hrebeňmi, kde sa cesty nebudovali,“ opisuje plány Švančara.
Deväťsto miliónov na cesty je podľa neho iba zdanlivo veľká suma a Slovensko porovnáva s Rakúskom, oproti ktorému máme lesných ciest menej.
Lesníci už majú vypracované projekty na výstavbu ciest z predchádzajúcich rokov. Doteraz nedostali povolenia najmä v chránených oblastiach.
Národné lesnícke centrum vypracovalo niekoľko scenárov vývoja v smrekových lesoch.
Optimistický hovorí, že ak budú môcť lesníci zasiahnuť podľa svojich predstáv, kalamitu zvládnu do piatich rokov.
Pesimistický tvrdí, že zastúpenie smrekových porastov klesne o dve tretiny.
„Hrozí erózia pôdy a straty vodných zdrojov. V Bystrianskej doline v Nízkych Tatrách poklesli prietoky. Slovensko je pramenisko strednej Európy. Situácia sa teda dotýka aj Európy,“ varujú experti.