Slovenský reprezentant Ľuboš Križko v piatok večer potvrdil, že tvrdú prípravu na jedinú disciplínu na majstrovstvách Európy v plávaní v krátkom bazéne v chorvátskej Rijeke nepodstúpil zbytočne. Šprintérsky špecialista si vybojoval na 50 m znak bronzovú medailu, a to mal po famóznom európskom rekorde zo semifinále (23,15) aj najvyššie ambície. ,,Toto sa stáva raz za život. Napriek tomu som veril, že to môžem zopakovať aj vo finále a zvíťaziť. Nie som však sklamaný. Mne sú však tie bronzové medaily asi súdené,“ uviedol Ľ. Križko.
Jedným z najšťastnejších ľudí v okolí bronzového medailistu bol v piatok večer v plaveckom komplexe Kantrida jeho tréner Jiří Walter. Na otázku, ako by zhodnotil nevšedný úspech svojho dlhoročného zverenca - 3. miesto vo finále podporené fantastickým európskym rekordom (23,15) zo semifinále poznamenal: ,,Pocity sú výborné, len škoda, že to poradie nám dnes večer nejako nevyšlo. Lepší čas mal zaplávať vo finále, ale osobne si myslím, že Ľuboš mal dnes aj na víťazstvo. Rus a Španiel však dokázali, že sú obaja kvalitní borci. Vo finále rozhoduje každá maličkosť, ten tlak už bol dosť silný.“
Križko sa skvelým vylepšením európskeho maxima stal pred finále razom favoritom na najcennejší kov. Aj bronz má však v tomto prípade obrovskú cenu. ,,V semifinále mu vyšla fantasticky obrátka a vyplávanie, veď za sebou jasne zanechal bývalého rekordéra a obhajcu Nemca Ruppratha. Je z toho medaila a to sa vždy ráta. A navyše, výkon 23,15 zostane zapísaný navždy v historických štatistikách pri vývoji európskeho rekordu,“ uzavrel Walter.
,,Samozrejme, že som spokojný s medailou, ale mohlo to byť aj lepšie. Takú formu, akú som cítil ráno, som ešte asi v živote nemal. V rozplavbe som plával tesne nad 24 sekúnd, a to som vykúpal druhú dvadsaťpäťku. Hneď som vedel, že to pôjde. V semifinále som to už musel rozbaliť naplno. Vedel som, že je tam šesť-sedem borcov schopných plávať pod 24 sekúnd a nechcel som to nechať na náhodu. Išiel som si svoje tempo a bol z toho európsky rekord. V cieli som najprv neveril, až po asi desiatich sekundách mi to došlo, že pri mojom mene svieti európsky rekord. Čakal som, že budem rýchly, ale toto som nečakal.“
Tlak pred finále, ktoré nasledovalo približne 90 minút po úspešnom semifinále, Križko podľa vlastných slov veľmi necítil. Vedel len, že môže dosiahnuť veľký výsledok. ,,Musel som ešte medzitým na doping, potom som sa stihol trošku vytriasť a hneď naspäť do plaviek. Nestihol som si špeciálne oddýchnuť. Napokon bol z toho tiež dobrý čas a medaila, ale ja som naozaj veril, že môžem zopakovať výkon zo semifinále. Ešte raz však opakujem - som maximálne spokojný. Som najrýchlejší na starom kontinente a to je niečo úžasné,“ zakončil svoj pošampionátový monológ Ľ. Križko.
