Pár dní pred ním už boli vypredané všetky lístky. Nestalo sa nič nové, o svojich fanúšikoch u nás Desmod veľmi dobre vie. Veď na jarnom koncertnom turné museli pridať ešte jeden koncert.
Štadiónom na Štiavničkách sa niesla orchestrálna hudba, ktorá spolu s kapelou Desmod vytvorila neopakovateľnú atmosféru. Gitaristi Rišo Nagy a Rišo Synčák, basgitarista Dušan Minka a Jano Škorec, ktorý hrá na bicích a spevák Kuly so štyrmi vokalistami opäť predviedli úžasnú šou, ktorá bola iná ako koncerty predtým, ale práve preto jedinečná. Ľudia odchádzali naplnení novým zážitkom a členovia kapely Desmod po koncerte poskytli rozhovor pre MY Banskobystrické noviny.
Práve ste odohrali koncert so symfonickým orchestrom. Aké sú Vaše pocity?
Jano: Banská Bystrica je úplne úžasná. Keď sme mali posledné turné Kyvadlo tour, končili sme tu a museli sme pridať ešte jeden koncert. Publikum je tu super. Zvukár dnes nechápal, prečo mu to neznelo ako chcel. Ľudia strašne vrieskali, spievali, skandovali... Kapely, ktoré hrajú so symfonickým orchestrom, väčšinou nerobia šnúru. Urobia len jeden koncert a koniec. My sme ich spravili šesť, nech to vidia aj v iných kútoch Slovenska.
Dušan: Bolo naozaj vynikajúco. Ľudia boli perfektní, ako vždy.
Kuly: Mne sa veľmi páčil tento koncert. Aj keď som bol dnes taký nesvoj. Napríklad jarné turné, kde sme tu mali dva koncerty, boli najfantastickejšie, vážne naj. A dnes sme to chceli takisto zopakovať, ale ... je to iné. Ľudia si zvykali na to, že sú tam intrá, outrá, medzihry... že je koncert prešpikovaný symfonickým orchestrom. Ale ja si myslím, že od polovice koncertu si zvykli a bolo to veľmi pekné.
Ako vznikol nápad koncertovať so symfonickým orchestrom?
Jano: Sedeli sme v krčme, a ja som tak medzi rečou povedal, že spravme niečo symfonické. A všetci sa zhodli, že by to nebolo zlé. Mesiac na to došiel manažér, že máme šnúru. Pýtam sa – akú? So symfonickým orchestrom. Malo to rýchly spád, lebo náš Miško (manažér) je veľmi šikovný a manažérsky diablik.
Kuly: My sme s orchestrom hrali na jednej akcii v Košiciach. Vtedy však hudobníkov bolo menej, nejakých dvadsať ľudí. Chceli sme niečo veľké, nech sú tam aj nejaké trúby, trombóny, hoboje, flauty, fagoty, nech je tam všetko. Tak sa to podarilo.
Stále máte vypredané koncerty. Máte na to nejaký know - how?
Kuly: My nevieme, ako to robíme. Išli sme sem s malinkou „riťkou“ a môžem povedať, že koncerty sa vypredávali na poslednú chvíľu. Aj tak by som sem dnes ešte aspoň dvesto ľudí pustil. Ale páni požiarnici majú svoje parametre, podľa ktorých sa nemôže sála naplniť podľa našich očakávaní. Pretože keby sa niečo stalo, boli by uväznené únikové vchody.
Ktorá pesnička od Desmodu je vaša najobľúbenejšia?
Jano: Z posledného albumu - Kamenné ruže a Zober ma domov.
Dušan: Neviem, mám veľa obľúbených, ale keď zalistujem v playliste.... blízka mi je Pár dní.
Kuly: Teraz momentálne Vyrobená pre mňa, pretože sa ľuďom páči, tak sa z toho teším.
Kde beriete inšpiráciu na také chytľavé texty, ako napríklad vaša nová skladba Vyrobená pre mňa?
Kuly: Táto pesnička bola veľmi zatracovaná ostatnými členmi v kapele. Nechceli mi povoliť text. Vraj je dehonestujúci pre všetky ženy. Ale ja som im povedal, že nespievam, že „si ľahká“, spievam, že „dúfam, že nie si“, a tak sa nad tým zamysleli, a povedali - dobre. Malo to svoje následky. Zaradili ju na album ako poslednú, trinástu. Väčšinou sa nikto pri počúvaní albumu až ku poslednej pesničke nedostane, a teda dostala svoj trest. Ale... už som vtedy vedel, že to bude skladba, ktorá zaujme. Myslel som si, že aspoň pár poslucháčov si ju nájde.
Aké pocity máte z vašej trojnásobnej výhry (kapela, pieseň, spevák) na Slávikovi?
Jano: Zo Slávika sme mali strach. Nečakali sme, že vyhráme. Myslel som si, že budeme niekde v prvej trojke. Mali sme veľké turné, album sa dobre predáva, Kuly robil „prúsery“ v novinách, ale aj antireklama je dobrá reklama. Nejako to všetko vypuklo celé dokopy. Už keď vyhlásili tretie, druhé... tak si hovorím, toto nie je možné! No a stalo sa, čo sa stalo... Ja strašne držím palce všetkým kapelám, lebo nechceme byť ako Elán 9-krát po sebe, Karel Gott 20-krát... Aj keď - áno, je to pekné, keď hlasujú ľudia a my vyhráme. Ale tí, čo nehlasujú, tí nadávajú - zase vyhrali! (Smiech.)
Získali ste Slávika za pesničku Lavíny. Kedy sa u vás v kapele spúšťajú lavíny, a ako to vyzerá?
Kuly: Krik, humbuk, bordel, hádzanie vecí... trvá to možno päť minút a potom je zase dva týždne dobre. Najčastejšie kvôli – čo sa možno ľudia budú čudovať – presúvaniu a spaniu, pretože to nás najviac zabíja a ubíja. Niekedy jednoducho logistika nefunguje, ako by mala. Samotný koncert nikdy nie je problém na hádku. Na koncerte sa môže stať všetko možné, aj falošné tóny, aj hocičo.
Kde trávite Vianoce? Aké zvyky dodržiavate?
Jano: Ja som vždy s bratom u babky. Tento rok možno príde aj otec. A možno aj Ježiško. To je klasika. My s partiou dodržiavame jeden zvyk už päť rokov. Robíme si 25. decembra morku. Neberieme to ako americký spôsob, ale jednoducho máme morčacinu veľmi radi. Strašne sa nám to zapáčilo a bez toho sa Vianoce ani nedajú osláviť. Bez toho naše Vianoce vôbec nie sú Vianoce.
Dušan: Tradične trávim sviatky s našimi, nemám ešte vlastnú rodinu, tak s rodičmi. Mama varí výbornú hríbovú polievku, na tú sa vždy najviac teším, viac ako na darčeky.
Kuly: My sme úplne typickí ľudia z Nitry. Mávame šošovicovú polievku a moja žena kapustnicu. Spoločnú máme rybu, ale aj tá je rôznorodá. Svokra a švagor milujú kapra, ja a moja žena milujeme filé, syn rybie prsty. Takže to je rybacia všehochuť. Ale šaláty milujeme spoločné - klasický zemiakový šalát a cibuľovo - zemiakový šalát. A mávame koláčiky, samozrejme. A veľa ďalších vianočných špecialít.
