Utorok, 20. október, 2020 | Meniny má VendelínKrížovkyKrížovky

Fotografuje okom v duši

VYŠTUDOVAL VÝTVARNÚ výchovu na Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Tam potom tridsať-štyri rokov pôsobil ako vysokoškolský pedagóg.

Rodený Gemerčan, krajinár, autor balád na plátne, akvarelov inšpirovaných organovým koncertom z diela J. S. Bacha, maliar Miroslav Bárdi, býva s rodinou v Malachove, pár krokov do hory, ale vianočné stromčeky si pestuje sám.
Nedávno ste vystavovali v Brezne. V knihe návštev boli odkazy aj v angličtine. V jednom z textov sa oceňuje vaša „krásna farebná bláznivosť“, sú tam desiatky pochvál. Čo z toho vás najviac teší ?
- Veľmi dobre mi padlo, keď som si prečítal, že výstava je podnetná. Pochvala je príjemná, ale že to iným aj na niečo slúži, považujem za potrebné. Tak ako je pre ľudí potrebné skrášľovať si život.
Prečo ste nešli rovno na akadémiu? Neverili ste si, alebo pre chlapca z vidieka nebolo miesto?
- Naopak, veľmi som chcel. Bavilo ma to, bol som na štúdium dobre pripravený. Nevzali ma pre nedostatok miesta.
Čo znamená dobre pripravený?
- Doma v Čerenčanoch sme mali malotriedku. Učenie mi veľmi nevoňalo, zato učiteľ Ján Kanka bol azda prvý, kto vybadal, že inklinujem k výtvarnému prejavu. Na základnej škole ma učil pán Alexy, príbuzný Janka Alexyho, vo výtvarnej, počas gymnaziálneho štúdia v Rimavskej Sobote, zasa synovec Miloša Bazovského, Štefan. To som už vedel, kto tí praví Alexy a Bazovský sú. A keď som napokon zistil, že výskyt priezviska Bárdi siaha do Talianska, a že sa tak volal vlastným menom aj slávny renesančný sochár Donatello, ešte viac ma to podnecovalo. Kanka bol skvelý v tom, že sa staral o kultúrne dianie v obci. Jeho zásluhou má dedina kultúrny dom s dobrou sálou a javiskom. Pre neho nebol problém doviezť do Čerenčian Martinskú scénu s hercami ako boli Machata a Króner. Divadlo u nás hosťovalo viackrát. Mne potom dával kresliť výjavy z jednotlivých hier. Chodili sme na výlety. Pamätám si, že nás napríklad zaviedol v Budapešti do obrazárne.
Ako na vás zapôsobila?
- V tom čase nijako. Videl som veľké obrazy. Vôbec som si neuvedomoval, aké významné diela to sú.
Naznačili ste, že krajina je pre vás dominantná vo všetkých formách výtvarného prejavu. Ľudská figúra nie ?
- Techniku mám zvládnutú, osobne ma ale viac oslovuje príroda. Na katedre výtvarnej výchovy sme ako budúci učitelia museli prejsť všetkými výtvarnými disciplínami. Pripravovali nás na širšiu teoretickú problematiku, čo mi napokon ostalo aj vo vlastnej tvorbe.
V akom zmysle ?
- Nemám vyhranený osobný štýl. Myslím si to. Je pravda, že človek nejaký je a vždy sa to otočí podľa jeho vnímania. Či je to v kresbe, maľbe, alebo v úžitkovom umení. To, čo ma možno charakterizuje ako autora, je výsledok istého procesu. Postupne sa mi dostalo do tvorby obľúbené. Tvorbu v plenéri si spájam s pobytom v krajine. Teším sa, že som v istom prostredí. Mám schodené rôzne typy krajiny, ale neorientujem sa len na jeden. Hľadám náväznosť, kontakt, čo mi hovorí. Ako sa mi javí v celkoch a po častiach, pocitovo. Prosto, potrebujem sa zorientovať, aby som ju vedel pretransformovať do obrazu.
Sú výtvarníci, ktorí si donesú z terénu fotografie, dakedy ani nie vlastné, podľa nich potom doma, v teplúčku vyrábajú tatranské končiare, Juráňove doliny, dunajské lúžne lesy a hovoria tomu umenie. Ako je to s vami?
- Ja si zaznamenávam. Idem po krajine, vnímam, a kreslím si. Tiež som robil tatranské motívy. Sú za nimi kilometre túr po Vysokých a Nízkych Tatrách. Mám ich zažité, môžem si dovoliť zosilniť dynamiku farieb a orientovať sa na pocity z toho prostredia.
A okrem toho máte zrejme aj výbornú vizuálnu pamäť.
- Keď chcem, mám. Vizuálnej pamäti pomáha kresba, kresba pomáha kompozícii. Nepotrebujem mať na očiach objekt, aby som dal do maľby tému zbavenú popisnosti a svet, ktorý si pritom vytváram. Pre mňa je fotka nepoužiteľná. Z nakresleného záznamu si viem vybaviť situáciu a detaily, ktoré som v konkrétnom prostredí vnímal... Asi som už deformovaný tým, že všetko, na čo sa pozerám, vyvoláva vo mne predstavy, ako by som to namaľoval.
Podobne reaguje každý poctivý remeselník pri pohľade na materiál. Vo vašom prípade je to príroda. Čo vás na nej najviac fascinuje ?
- Farebnosť, a ako sa javí v premene svetla, počasia, ročných období, ako žije. So všetkým. Sú tam zvieratá, vtáky, aj ľudia. To nie je len pustatina. Ľudia k nej patria tak ako vietor, vzduch, všetko, čo robí krajinu krajinou. Ja skutočne nemôžem tvoriť bez priameho kontaktu. Musím ňou niekoľkokrát prejsť, alebo byť uprostred, kým sa začnem zaoberať tým, čo poskytuje. Sú to dni, niekedy týždne. Potrebujem si uvedomiť všetky súvislosti a urobiť si z nich zážitok.
Spomenuli ste koncert z diela J.S. Bacha. Existujú aj iné hudobné žánre, ktoré vás inšpirujú ?
- V poslednom období je to predovšetkým folklór. Púšťam si ho v ateliéri a počúvam.
Koho napríklad?
- Sľuk a Lúčnicu určite nie. Často chodím na Podpoľanie, na Gemer, mám rád autentické podpolianske spevy s heligónkou, fujaru, Kubincovcov. Podnety zo zažitého a videného sa nabaľujú k výsledku. Videné a zažité ma často dovedie k úvahám za zažitým a videným... Nevedel by som definovať, čo presne pôsobí na tú premenu. Boli sme v kostole, kde zneli tóny skladateľovho génia. Prostredie, duchovno, ľudia okolo a hudba spustili vo mne mechanizmus, ktorý to všetko sformoval do predstáv. Urobil som abstraktný cyklus akvarelov „Fúga J. S. Bacha I., II., III. Robil som aj iné reakcie na hudbu. Z autentických balád. Ovplyvnil ma fakt, že vychádzajú zo zažitého. Balada je v prírode, v určitých životných situáciách. Využil som ľudové spievané texty. Nádherné, dramatické, obrazotvorné „...povyše Poľany slniečko vychodí, v Budačovom dvore s mesiačkom sa schodí...“ Vznikol kompozične aj výrazovo zaujímavý cyklus, pretransformovaný do výtvarnej podoby. Každému príbehu, čiže stvárnenému textu, dávam prostredie, odkiaľ pochádza. Kokavskému krajinné prvky Klenovského Vepra, podpolianskym kontúry Poľany a okolia.
Myslíte si, že keby ste to pomiešali, alebo nerešpektovali, niekto by to zbadal?
- Takto neuvažujem a povrchné veci robiť neviem. Som z roľníckeho prostredia, poznám robotu na hospodárstve, aj čo všetko obnáša. Takže nech robím čokoľvek, chcem to urobiť poriadne.
Ako sa potom človek vášho razenia stotožňuje s ponukou, ktorá bez pardónu valcuje vkus diváka ?
- Nestotožňuje sa. Zorientovaný hľadá iné možnosti. Že to nejde prostredníctvom hlavných médií je asi vážny problém. Málokedy sa dostanú na obrazovku veci naozaj hodnotné. Ja sa tomu podvedome bránim. Pozerám reklamu, ale neviem, o čom je. Ako keby som vtedy vypol. Veľa ľudí, najmä deti a mladí, nevedia natoľko selektovať, preto berú, čo je najokatejšie, najviac ponúkané. Mám rád vidiecke prostredie. Vidím, že ho manipulácie s komerciou a šoubiznisom až tak nezasiahli. Vníma to ako niečo cudzie, vzdialené, čo sa ho netýka. Sú ľudia, ktorí idú po banálnych podnetoch, myslím si ale, že väčšinu to poznamenáva len povrchne. Človek sa potrebuje pohybovať predovšetkým v tom, čo je pre život potrebné a praktické. Miera plurality je tak udomácnená, že si ľudia vyberajú. Nakoniec aj tak väčšina zistí, čo je pre ňu podstatné. Vezmime si folklór. Bola to vlastne zábava ľudí medzi sebou. To nie je veľkolepá pódiová produkcia v kašírovaných krojoch, ale záležitosť, čo sa vyvinula z bežných životných situácií a postojov. Že sa dnes niekto zaoberá zháňaním atraktívnych informácií, ma v podstate neruší. A ani sa neobávam. Kultúra národa sa nedá vymazať.
Čaká nás najkrajšia balada, ktorú uctieva celý kresťanský svet. Čo vám to hovorí?
- Že Vianoce, hlavne prípravy na ne, netrvali tak dlho ako teraz, až to otravuje. Už to ani nie sú cirkevné sviatky, ale akési oslavy zimy, či čo to chce byť... Ísť do kostola bolo prirodzené, čas Vianoc sa skutočne prežíval. V Čerenčanoch sme mali na večeru opekance, kyslú hríbovú polievku, pečenú klobásu. Boli koláče, zákusky. Oplátky robila teta Cabanová, mala na to špeciálnu panvicu. V mojej rodine sa tešíme, keď sú Vianoce pekné, so zasneženou krajinou za oknom. Manželka je hudobníčka, máme harmónium, po večeri si zaspievame z tranoscia. Určite prídu aj susedia s koledou. Stromčeky si naozaj pestujeme sami, máme ich vysadené okolo plota. Keď povedia - ideme zdobiť, jeden spílim, do roka dorastie iný. Pre mňa sú Vianoce čas, keď si zvlášť intenzívne uvedomujem, akí dôležití sú pre mňa tí, s ktorými vytváram rodinu. Čo sú skutočné hodnoty a čo má zmysel. Patrí k tomu aj pokora. Viem, že by sme tu bez božieho požehnania neexistovali.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Home (ale aj) Office
  2. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  4. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  5. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  6. Zelená Bratislava
  7. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  8. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  9. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  10. Znečistenie riek už možno nebude možné zastaviť
  1. Počas pandémie je dôležité aj správne kúrenie
  2. Bezbariérové vozidlo
  3. Na NFŠ môže byť rýchlo 72 špeciálnych lôžok pre COVID 19
  4. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  5. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  6. Zelená Bratislava
  7. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  8. Ruža zmeny
  9. Úpravy automobilov pre ZŤP
  10. No Finish Line v Bratislave sa presúva do virtuálneho priestoru
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 28 808
  2. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 16 151
  3. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 14 802
  4. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 13 729
  5. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 12 283
  6. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 560
  7. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 10 220
  8. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 111
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 080
  10. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 8 963
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Banská Bystrica - aktuálne správy

Marek Penksa dal vo vrcholovom futbale vyše 70 gólov. Nadviaže na neho syn Marco?

Pomník československým vojakom dokončili, slávnosť odsunula korona

Na zhotovení kópie pamätníka, ktorý nechali komunisti po Víťaznom februári rozobrať, sa podieľala slovenská aj česká strana.

Rooseveltova nemocnica

COVID - 19: V Banskobystrickom kraji najmenej nakazených

Z 27 prípadov v našom kraji bolo v okrese Banská Bystrica 12 prípadov a v breznianskom 6 prípadov.

Ilustračná foto - laboratórium

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Koronavírus si vyžiadal prvú obeť z radov zdravotníkov

Obvodný lekár v Lokci podľahol ochoreniu COVID-19, mal len 48 rokov.

Vojaci kontrolujú miesta určené na testovanie Oravcov

Samosprávy musia do piatka rána pripraviť priestory, kde sa uskutočnia odbery. Oravcov budú testovať trikrát.

Najviac nakazených pribudlo v Košiciach a v okrese Čadca

Nedeľňajší rekord sa vyšplhal na číslo 860.

KORONAVÍRUS: Žilina hlási menej nakazených, Čadca medzi najhoršími

V nemocniciach je hospitalizovaných 638 pacientov.

Už ste čítali?