Podľa psychologičky Diany Bultmanovej sú výpredaje lákavé najmä preto, že umožňujú prežiť človeku intenzívne zážitky:“ Cíti sa spokojnejší, lebo ušetril a získal niečo pre seba, čím sa posilnilo jeho sebavedomie. Otázku, do akej miery daný tovar potrebuje, rieši často až neskôr.“ Dôležité je, aby sme počas nekupovania nestratili kontrolu. Počas výpredajov sme tomuto riziku vystavovaní ešte oveľa intenzívnejšie. Veľký podiel má na tom aj reklama, ktorá apeluje na naše emócie.
Diana Bultmanová tvrdí, že pre mnohých ľudí predstavujú nákupy akúsi „záplatu“: „Týmto spôsobom si kompenzujú pocity vnútornej osamelosti a prázdnoty.“ Nakupovanie sa stáva nebezpečným vo chvíli, keď sa tejto činnosti venujeme na úkor ostatných životných aktivít a potrieb, zadĺžime sa, zanedbávame rodinu. Najdôležitejšie sa zrazu stanú iba pocity šťastia z dobre urobeného nákupu. „Vtedy už hovoríme o odchýlke z normy zvanej shopoholizmus.“
Z praxe si psychologička spomína na prípad ženy zaneprázdneného podnikateľa. Depresie si najprv liečila alkoholom a po mesiacoch úspešného abstinovania vystriedal alkohol nákupy šiat a šperkov. Vďaka bezodnej manželovej karte sa jej správanie dlho nepovažovalo za problémové. Časom sa však opäť dostavili silné depresie.
Za nie príliš pozitívny jav považuje Diana Bultmanová aj pravidelné „rodinné výlety“ v nákupných centrách. Deti považujú takto strávený čas za úplne normálny, keďže ho nemajú s čím porovnať: „V budúcnosti sa to môže odraziť v preferovaní materiálnych hodnôt na úkor tých emocionálnych.“
Autor: hav
