Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce Svätej Alžbety v Bratislave, v spolupráci s občianskym združením Dvojfarebný svet, im poskytli záchrannú sieť.
Bosá v blate.
Pršalo. Stierače nášho auta ledva stíhali odstraňovať vodu z okien. Po zablatenej ceste kráčalo bosými nohami dievčatko. „To je ona,“ zakričala som a zastali sme. Bola som si istá, že veta napísaná na malom kúsku papiera: LyTha, šesť rokov, sirota HIV+, hovorí práve o tomto dievčatku. Sadla si do nášho auta a ukázala nám, kde býva. V malom domčeku však nebol v tej chvíli nikto, komu by sme mohli povedať, že hľadáme HIV pozitívne siroty, ktoré chceme umiestniť v našom novom detskom domove. LyThina babička pracovala na poli, o dievčatko sa cez deň nikto nestaral. Povedali sme jej, odkiaľ sme a babičke odkázali, aby bola na druhý deň v dohodnutý čas doma.
Pri našom ďalšom príchode sme našli LyThu sedieť pred domom, držala v ruke igelitku so zbalenými vecami. Strará žena sa veľmi nestarala, kto sme. Nemala peniaze na cestu do nemocnice, aby zabezpečila pre LyThu pravidelnú liečbu HIV. Bola rada, že sa o ňu niekto postará. S rodinou sa nerozlúčila. V duchu som jej povedala: „Neboj sa, začína sa ti nový život.“
Otec ju nechcel, lebo si myslel, že umrie
Zavolali nám zo štátnej nemocnice v Sihanoukville. Vraj tam majú hospitalizované HIV pozitívne dieťa v štádiu AIDS. Či si ho „nechceme zachrániť“.
Dvadsaťmesačné dievčatko apaticky ležalo na nemocničnej posteli. Ruky a nohy malo dopichané od infúzií, keď uvidelo lekára, začalo okamžite plakať. Matka jej zomrela na AIDS. Otcovi povedali, že aj ona umrie. O tri mesiace zavolal a opýtal sa, či malá už zomrela. Žila, pribrala tri kilá, dokonca bola schopná urobiť pár krokov. Po jej dodiagnostikovaní začali slovenskí lekári v Kambodži liečiť HIV a liečba zabrala.
Presne kvôli takýmto deťom vznikol na juhu Kambodže, v meste Sihanoukville, sirotinec. Lekár zo Slovenska malým pacientom sprostredkuje liečbu HIV a všetkých ostatných chorôb, ktoré zdevastovaný imunitný systém nedokáže zničiť. Sú to najmä tuberkulóza, zápaly dýchacích ciest, črevné a plesňové infekcie. Deti sú často podvýživené. Lekár im preto zabezpečuje špeciálnu výživu.
Veľké tabletky pre malé deti
Protivírusová liečba, ktorú deťom náš lekár poskytuje, dokáže smrteľný vírus zastaviť v rozmnožovaní sa a malým pacientom tak predĺžiť život v priemere o desať až pätnásť rokov.
„Ja viem, že moji rodičia zomreli na AIDS, a že mám tiež takú istú chorobu. Ale keď budem každý deň jesť tabletky, tak nezomriem,“ povedala naša Ly〜Tha. Užívanie liekov pre deti prekvapivo nepredstavuje ani najmenší problém. S ľahkosťou zjedia aj veľkú tabletku, a to ich užívajú minimálne tri až štyri naraz. Mnohé z nich hodiny nepoznajú, ale vedia, že ručička na šestke a dvanástke neznamená nič iné ako užívanie liekov.
Aby si deti zapamätali, akú trojkombináciu liekov užívajú, pomenovali sme po názvoch liečiv aj troch psíkov, ktorí sú tiež súčasťou projektu. Nevirapin, Lamivudinka a Stavudinka. Okrem toho skvele spĺňajú funkciu domácich miláčikov a vychovávajú deti k zodpovednosti a starostlivosti.
„Veľkým prekvapením sú pre mňa naše pravidelné trojmesačné návštevy laboratória,“ hovorí jeden zo zakladateľov sirotinca, doktor Juraj Benca, a popisuje, ako si deti bez sĺz a odporu dávajú odobrať krv. „Deti vedia, že pravidelné kontroly sú pre ich zdravie dôležité, navyše po odbere ich čaká vo vrecku lekára cukrík.“
Nebezpečné palacinky
Mnohé z detí v projekte po prvýkrát v živote zažívajú pravidelnú stravu. Zjedia vždy všetko, čo majú na tanieri. Doteraz poznali len ryžu. Jedného dňa sme sa rozhodli, že ich prevapíme. Nakúpili sme potraviny, dali kuchárke voľno a pustili sme sa do prípravy palaciniek. Tešili sme sa na moment, keď budú deti po zjedených palacinkách vylizovať taniere a prosíkať o ďalšie. Toto jedlo však išlo deťom dole krkom veľmi ťažko. Jedno dieťa dokonca s behom opustilo kuchyňu.
Ryža, ryža, ryža. Jedia ju na raňajky, v mäsovej obmene na obed a s nejakou zeleninou alebo morskými potvorkami na večeru. Palacinky v Kambodži nemajú šancu.
Okrem stravy, ubytovania a oblečenia projekt po sociálnej stránke zabezpečuje pre deti najmä vzdelávanie. Okrem iného sa učia po anglicky a pracovať na počítačoch. Mnohí do školy nikdy nechodili, museli pracovať alebo sa v rodine jednoducho nenašli peniaze na uniformu a dopravu.
Keď sme LyThe kúpili školskú tašku, nechcela si ju dať celý deň z chrbta dole. Vďaka škole vedia deti lekárovi po anglicky povedať, čo ich bolí a logistovi zo Slovenska, že ho majú radi a chcú sa s ním hrať. Slovenský logista má na starosti najmä zabezpečovanie sirotinca a budúcnosti detí po sociálnej stránke.
Sirotinec funguje od apríla tohto roku a zatiaľ poskytol záchrannú sieť dvadsiatim piatim deťom.
Deti si pomoc uvedomujú, mnohé sa rady učia – sú medzi nimi talenty, ktoré môžu skončiť na vysokej škole. Kde však na ňu vezmú peniaze? Už teraz sa pýtame, rovnako ako všetky detské domovy na Slovensku, čo bude s deťmi, keď dosiahnu dospelosť.
Pochádzajú z takých chudobných podmienok, že nepredpokladáme podporu rodiny, ak vôbec nejakú majú. Preto občianske združenie Dvojfarebný svet organizuje pre deti v sirotinci adopciu na diaľku. Podpora od „rodičov na diaľku“ pomôže dieťaťu v dospelosti získať šancu na budúcnosť. Po odchode z projektu sa peniaze pre dieťa použijú na jeho zabezpečenie - na pokračovanie v štúdiu na vysokej škole alebo na rozbehnutie malého podnikania. Adopcia im pomôže dať priestor na prežitie v momente, keď sirotinec opustia.
Autor: MARTINA UTEŠENÁ
