Článok pokračuje pod video reklamou
Hlavným problémom Oľginho skrachovaného pokusu o rodinu bola najhoršia trojkombinácia, o akú mohla zakopnúť: alkohol, žiarlivosť, psychické týranie partnera.
Prvý polčas legálneho spolužitia plynul v hádkach a zmierovaní. Neskôr, keď si doviedol podstatne mladšiu priateľku, s ktorou sa napokon oženil, príčiny konfliktov narastali. Oľga nemala prístup k sporáku. Varila v izbe, na dvojplatničke od mamy. Ona platila účty, oni bývali zadarmo. Keď prišli nejaké nedoplatky, vyrovnávala ich zo svojho vrecka. Ich spoločná dcéra vyrastala v napätom prostredí. Rýchlo pochopila, že pri dvojakej výchove môže manipulovať s oboma rodičmi. Aj sa snažila.
„Mala som to skončiť z kratšej cesty. Každej žene, ktorá v manželstve trpí, radím, aby to nepredlžovala. My sme sa už pred svadbou rozchádzali štyrikrát. Vždy to uhladil sľubmi, že sa zmení. Naopak. Padol až na dno. Naposledy prepil dom po rodičoch a skončil na ulici. Ľudia z obce, odkiaľ pochádza, hovoria, že je spustnutý na nepoznanie."
Vyvetrané
V Oľginom živote nastal zásadný zlom, keď sa nerovný pár pobral do podnájmu. Dusno v byte pominulo, našla si priateľa. Ani nie mesiac na to nešťastne spadla.
V nemocnici jej povedali, že si zlomila kostrč. Nasledovali štyri týždne domáceho liečenia, po nich sa normálne vrátila do práce. Zhruba rok vyzeralo všetko v poriadku. Časom si ale kolegyne všimli, že akosi čudne ťahá jednu nohu. Navštívila neurológa, ktorý jej odporučil lumbálku. Strach z bolestivého zákroku prekonala až potom, keď začala pociťovať námahu pri chôdzi. Výsledky aj magnetická rezonacia dopadli dobre. Z hospitalizácie v Bratislave si doniesla istotu, že nemá boreliózu ani obávanú sklerózu multiplex.
A ešte jeden zážitok. Večer, pred nástupom do nemocnice, ju dievčatá z rodiny prehovorili, aby si išli niekam sadnúť, aj tak bude od zajtra iba ležať.
„Dostali ma až na parket. Ľudia okamžite urobili kruh, usmievali sa, tancovali, bolo to úžasné. Keď sme odchádzali, kývali mi,že príď aj inokedy, si super, kočka..."
Na rozhraní
Oľga vie, že neistým, namáhavo koordinovaným krokom vzbudzuje pozornosť. Pomaly si tiež zvyká na neutíchajúce bolesti. Jednu nečakanú a z najväčších jej spôsobil človek, o ktorom si myslela, že ho dostala darom. S chorobou sa nezmierila. Hýbe sa, chodí medzi ľudí, pravidelne cvičí. Je presvedčená, že raz bude vykračovať bez paličky. Vie, že je za vodou. Dni, keď sa musela veľmi premáhať, aby zahnala čierne myšlienky, pominuli. Ten Silvester na ôsmom poschodí, na skok k zemi a ďaleko do neba, bol jedným z nich. Láska sa skončila. Povedal, že sa s ňou rozchádza.
„Behom januára som zišla na váhe o päť kíl. Všetok stres som fyzicky pociťovala v nohách. To ma utvrdzuje, že sú moje problémy z nervov. Mám spastickú paraparézu dolných končatín. Lekári však dodnes nevedia s určitosťou povedať, čo ju spôsobilo. Prešla som množstvom opakovaných vyšetrení, vždy s negatívnym výsledkom. Vlani, v martinskej Fakultnej nemocnici ma dokonca oslovili, či by si ma ako zložitý prípad nemohli natočiť na video. Súhlasila som.
Slúžim poslucháčom medicíny ako študijný materiál.“
