Dodávky plynu z Ruska nemajú v budúcnosti jasné kontúry. Uvažuje sa o iných alternatívach dovozu. Rusko s Ukrajinou strácajú dôveru v očiach Európy. Aj o náladách v Európskom parlamente sme sa rozprávali s europoslancom Miroslavom Mikolášikom (KDH).
Ako vnímate súčasnú plynovú krízu s dodávkami ruského plynu? Kto podľa vás nesie zodpovednosť za to, že rokovania sú takmer na „mŕtvom bode“?
- Prežívam krízu spolu s občanmi veľmi citlivo a emotívne, pretože slovenské domácnosti a priemysel sú nedostatkom plynu tvrdo zasiahnuté. Problém je veľmi hlboký a komplexný. Štáty Európskej únie a aj Slovensko samotné sa stali rukojemníkmi ekonomického a politického sporu medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou. Celé to zaváňa aj ziskuchtivosťou politických špičiek na jednej i druhej strane, nakoľko je známe, že vrcholní predstavitelia Ruska aj Ukrajiny sú osobne zainteresovaní na príjmoch z plynu a ropy. Nemožno vylúčiť ani tajnú dohodu, ktorá spočíva v tom, že Rusko i Ukrajina chcú nedodávaním plynu do Európy vyhnať jeho cenu čo najvyššie. Väčšiu vinu za vzniknutú situáciu dávam Rusku, kde vidieť presne taký istý rukopis zdržiavacej taktiky s cieľom získania čo najväčších geopolitických ziskov, ako tomu bolo aj pri neochote Ruskej federácie stiahnuť sa z okupovaných území v Gruzínsku.
Prikláňali ste sa k opätovnému spusteniu druhého bloku jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach, aby sa predišlo výpadku elektriny na väčšom území? Nevznikol by nebezpečný precedens pre ostatné členské štáty EÚ?
- Premiér Fico a minister hospodárstva Jahnátek sa bili do pŕs, že spustia druhý blok Jaslovských Bohuníc v snahe ukázať verejnosti akúsi nebojácnosť a nezávislosť Slovenskej republiky voči Európskej únii. Z dočasného spustenia tejto elektrárne by nebol až taký vysoký energetický zisk, pretože podľa expertov by sme získali len 5% elektrickej energie navyše. Zisk mal byť viac politický. Zakrátko po týchto vyhláseniach sa však premiér i minister hospodárstva stiahli a už viac nehovoria o oživení Bohuníc. Domnievam sa, že ich k tomu viedli dva dôvody. Vyhodnotili skutočnosť, že zamedzenie prístupu k eurofondom by nás stálo viac, ako by sme získali na energiách a navždy by sme si nalepili nálepku prvej krajiny neseriózneho partnera, ktorý porušil zmluvné záväzky členského štátu Európskej únie.
Ako sa na celý problém pozerá Európsky parlament? Sú veľké názorové rozdiely medzi jednotlivými frakciami?
- Európsky parlament bezodkladne rokoval o situácii na Slovensku a Európe. Viacerí poslanci z najrôznejších politických frakcií sa zastávali Slovenska, Bulharska i Srbska a požadovali od Európskej rady a predsedníckej krajiny EÚ, aby nekompromisným spôsobom tlačili na Ruskú federáciu a Ukrajinu za účelom okamžitého spriechodnenia toku plynu do Európy. Prejavila sa veľká solidarita poslancov z viacerých krajín aj voči Slovensku ako takému.
Myslíte si, že sa môžeme spoľahnúť na Ruskú federáciu, ak sme stopercentne závislí od dodávok plynu z tejto oblasti? A nehovoríme len o jednej komodite.
- Osobne sa domnievam, že je potrebné konečne vyriešiť diverzifikáciu prívodu plynu na Slovensko aj z iných krajín, aby sa takáto krízová situácia v našej krajine už neopakovala. Žiadna ponovembrová vláda nekonala v tejto veci dostatočne koncepčne a razantne. Súčasnú „múdru“ vládu z toho tiež nemôžeme vyňať, pretože vládne už dva a pol roka a tiež neurobila vôbec nič. Myslím si, že i táto skúsenosť ukazuje na to, že krajiny, ktoré si o sebe myslia, že majú tradične dobré vzťahy s Ruskom, ako Bulharsko, Srbsko a Slovensko, by si mali uvedomiť, že Rusko toto priateľstvo ľahko obetuje na oltári svojho ekonomického a geopolitického prospechu.
Uvítali by ste sólo misie francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho do Moskvy, aby vyjednával? Môže to narušiť imidž predsedajúcej krajiny? Poprípade deklarovanú jednotu Európskeho spoločenstva pri podobných akciách?
- Nie som toho názoru, že akákoľvek iná misia ako z predsedajúcej krajiny, je čo i len mysliteľná. V minulosti aj menšie krajiny na čele Európskej únie ako Česká republika, napr. Slovinsko, Portugalsko, si vždy dobre počínali a poradili. Veď i premiér Topolánek hneď v prvých dňoch krízy dokázal vyjednať, aby sa Putin a Tymošenková podpísali pod jeden a ten istý text dohody. Ako vyjednávateľ bol úspešný, zmluva sa však nedodržiava pre neserióznosť Ruska a Ukrajiny.
Pozn.: Rozhovor vznikol v čase, keď ešte plynovú krízu nedoriešili. Cieľom bolo zamerať sa na komplexný problém a získať postoj Európskeho parlamentu.
