Mali sme po prvý raz umelý stromček, aby sme neničili naše lesy. Museli sme ho obrať hneď po večeri, lebo nás z neho dusilo. Smrdel chémiou ako papuče pre deda a predložky v kúpeľni. Časy sa príliš nemenia:
Dnešní tridsiatnici, nadchnutí pre všetko environmentálne, vyrastali na potravinách presiaknutých DDT až je čudné, koľko ich ešte ostalo! Sú krajiny, nad ktorými denne štartujú a pristávajú stovky lietadiel. Z výrobných pásov vypadnú denne desaťtisíce áut. Zaplavujú svet, pritom nejakí z najmúdrejších tvrdia, že tento druh dopravy sa podieľa na znečisťovaní ovzdušia len dvanástimi percentami.
Keby bol niekto pred pár rokmi povedal Ukrajina s Ruskom nám zmrazia plyn a slovenská, z časti aj tá istá „revolučná“ špička bude veselo plesať a ohrýzať švédske stoly prisahal by, že ju pôjde vymlátiť budajkami. Namiesto toho kuká a jeduje sa. Na politiku. Na samé mordy čo nikdy neboli. Pritom mu v detskej izbe kosí kalašnikov, padajú hlavy. Virtuálne. Od Ježiška. Tak čo chceme...
