Článok pokračuje pod video reklamou
Najlepšia slovenská bežkyňa na lyžiach súčasnosti, Alena Procházková, padla medzi svetovú elitu predchádzajúcu zimu, v tejto výsledky ešte vylepšuje. V kanadskom Whistleri, kde budú o rok OH, v šprinte Svetového pohára vybojovala svoje prvé víťazstvo.
Slovensko čakalo na podobnú udalosť presne dvadsať rokov, 15. januára 1989 v pretekoch na 30 km v Klingenthali triumfovala Alžbeta Havrančíková.
Betka bola vtedy s trofejou doma rýchlejšie, Banskobystričanke cesta k najbližším trvala dlhšie. Desať hodín letu do holandského Amsterdamu, kde čakala ďalších sedem hodín na lietadlo do Viedne, potom stodvadsať minút do rakúskeho hlavného mesta a tri hodiny autom do rodného mesta. ,,Vlastne v utorok ráno o pol tretej som dorazila k rodičom a kým som išla do postele, musela som im všetko porozprávať. Na oslavu nebol čas, navyše alkoholickým nápojom neholdujem. Ani teraz si ešte všetko poriadne neuvedomujem, len pomaly mi to dochádza. Je to zvláštny pocit,“ povedala Procházková.
Popri príjemných pocitoch z umiestnenia na bedni si 24-ročná členka Slávie UMB musí zvykať aj na nepríjemnosti okolo dopingových kontrol. Vzorky na krvný doping sa berú už pred štartom, ďalší nápor na nervy príde po vyhlásení výsledkov a tlačovke. ,,Na antidopingu som strávila asi dve hodiny. Z mojej strany nebol problém. Nemali ešte dobre zabehnutý systém, asi skúšajú niečo nové. Stiahli tam šesť mužov a žien, ale komisári boli len traja,“ vysvetlila Procházková.
Mnohí závistlivci víťazstvo zľahčovali, že na štarte neboli niektoré bežkyne zo svetovej špičky. Alena spolu s trénerom Jánom Valuškom dali veci na správnu mieru. ,,Z najlepších šprintérok chýbala len Majdičová, ostatné vo Whistleri boli. Porazila som aj Poľku Kowalczykovú, ktorá vlastne nikdy nechýba na stupňoch víťazov. Trochu som sa jej obávala, lebo je zmätkár, ale zvládla som to,“ povedala Procházková. ,,Niektoré Rusky sú až nebezpečné vyvolávaním rôznych kolízií, ktoré pokazia všetko. Bežkyňa musí byť vyspelá po všetkých stránkach, aby predvídala problémy. Z toho sme vychádzali pri taktike a Alena sa mala pohybovať na vedúcej priečke. Navyše mala svoj deň a vyšlo to,“ dodal Valuška, rodák z Kordík, dediny ležiacej na bystrickej strane Kremnického pohoria.
Obidvaja si pochvaľovali cestu do Vancouveru, mohli si obhliadnuť dejisko nasledujúcej olympiády, ktoré je približne v rovnakej nadmorskej výške ako Kremnické pohorie. Whistler však leží pri mori a pri teplote snehu -5 stupňov bola stopercentná vlhkosť vzduchu. ,,Niečo úplne iné, na čo sme zvyknutí. Podmienky kládli väčší nárok na servis lyží, a preto ma potešila pochvala švédskych servismenov. Všetky zúčastnené krajiny mali viac servismenov ako bežne na pretekoch Svetového pohára. Chceli všetko otestovať. Priamo vo Vancouveri už cítiť olympijskú atmosféru, aj keď ešte mnohé veci dokončujú. Olympijská dedina bude asi 15 kilometrov od tratí, čo je veľmi dobré,“ povedal Valuška. ,,Spoznala som trate, ktoré sú pekné a široké. Dôležitý pre mňa je ich profil, aj s náročnými zákrutami,“ pridala sa Procházková.
Výsledky Procházkovej sú výborné, pri pohľade na finančné zabezpečenie špičkovej bežkyne v Svetovom pohári je ťažké pomyslieť, čo by mohla dokázať, keby mala podobné zázemie ako jej veľká rivalka Kowalczyková. Poľka má profesionálneho švédskeho servismena, ktorý predtým pracoval pre Češku Katarínu Neumanovú. K nemu ďalších dvoch na testovanie lyží a trénera. Pred odchodom do Kanady museli všetci z Aleninho minitímu zháňať peniaze, lebo kasa Slovenskej lyžiarskej asociácie bola skoro prázdna. ,,Prelom roku je náročný. Od zväzu sme mali garanciu leteniek a 1700 eur (vyše 50-tisíc korún). Zvyšných 1500 (45-tisíc korún) sme museli niekde nájsť. Pre mňa neexistuje, že sa niečo nedá. Zo štátu dostaneme na rok milión korún (vyše 30-tisíc eur), ale na prípravu a účasť na pretekoch potrebujeme približne 2,2 mil. (vyše 70-tisíc korún). V tom nie sú započítané mzdy podporného tímu. Len Alenka je zebezpečená Národným športovým centrom. Verím, že po štvorročných problémoch zväzu je už všetko vyčistené a marketing nabehne do normálnych koľají. Aby vedeli naše výsledky predať. My pre to robíme maximum,“ vypočítal Valuška. ,,Tréner je obetavý a všetko pre mňa vybaví. O financie sa nestarám, nezaťažujem sa tým, sústreďujem sa len na preteky a prípravu. Verila som, že peniaze zoženie a do Kanady pôjdeme. Máme sponzorov, ktorí radi pomôžu,“ dodala Procházková, ktorá s Valouškom verí, že dosiahnuté výsledky jej pomôžu nájsť ďalších sponzorov.
Bežecké lyžovanie je náročné aj po materiálnej stránke. Každý pár lyží stojí niekoľko stoviek eur, podobne topánky, kombinéza. Procházková má zmluvu s firmou Fischer a kvalita jej lyží je porovnateľná so svetovou špičkou. Na každé preteky má k dispozícii päť párov. ,,Najdrahší materiál sú vosky, ktoré si musíme kupovať sami. Ročne je to okolo 10-tisíc eur (300-tisíc korún). Ak chceme lyže kvalitne pripraviť na jedny preteky, je to asi 650 eur (takmer 20-tisíc korún),“ vypočítal Valuška.
Alena si za víťazstvo v SP zarobila 15-tisíc švajčiarskych frankov (asi 10-tisíc eur). Z toho musí odpočítať daň a nárok na určitú sumu má aj tréner. ,,Podobné čiastky zarábajú hokejisti v slovenskej extralige. Keby mali odohrať zápas za vlastné peniaze, tak by ani nenastúpili. Lyžovanie je odsunuté niekde inde. Bežecké lyžovanie s cyklistikou patria medzi najnáročnejšie športy a športovci sú po skončení kariéry opotrebovaní. Mali by byť tak zabezpečení, aby sa mohli postaviť na vlastné nohy, no u nás o tom môžu len snívať,“ povedal Valuška. ,,Kto by bol ochotný pracovať dva až tri mesiace bez platu ako môj tréner. Keď sme odchádzali do Kanady, nemal na účte mzdu za posledné tri mesiace minulého roku. Nejde nám o peniaze. Keď sa postavím na štart, vôbec nevnímam, že za víťazstvo môžem dostať nejakú prémiu. Chcem sa niekde dostať po športovej stránke. Pre mňa má šport inú hodnotu. Na druhej strane žijeme z peňazí, poteší, keď niečo vyhrám, ale na prvom mieste je výsledok. Už dávno túžim po notebooku a teraz si ho môžem dovoliť. Čo mi ostane, si ušetrím na horšie časy,“ vyznala sa Procházková. ,,Až ma uráža, keď v novinách vidím prvé to, koľko zarobila na pretekoch,“ dodal Valuška.
Najlepšia slovenská bežkyňa si neoddýchla dlho, už v štvrtok cestovala do Otepää. Po návrate, od 26. januára do 10. februára, bude trénovať na Skalke. ,,Pred MS by sme ešte chceli ísť na SP do Talianska,“ upresnil Valuška.
