Hoci konzultácie zaberali oveľa viac času ako klasické rodičovské schôdzky, robila ich radšej.
Počas individuálnych konzultácií sa rodičia totiž cítia menej ohrození tým, čo by mohol vyučujúci povedať o ich ratolesti pred ostatnými rodičmi. Najmä, ak je dieťa tzv. problémovejším žiakom. Obyčajne však rodičia veľmi problémových žiakov na rodičovské schôdzky nechodia. Učiteľ si potom k nim hľadá iné cesty a veľakrát volí návštevu v rodine alebo pozve do školy rodičov prostredníctvom pozvánky podpísanej riaditeľom školy. Vtedy sú to zvyčajne stresové situácie pre obe strany.
Učiteľ v individuálnych konzultáciách s rodičmi v škole však získava „výhodu“ v tom, že stojí zoči-voči len jednému, prípadne dvom rodičom a môže rozprávať slobodne o jednom svojom žiakovi. Učiteľ však získava aj to, že rodičia sa zvyčajne v takejto atmosfére viac otvoria a dovolia vyučujúcemu nahliadnuť do rodinného života. Učiteľ, ak je citlivým a vnímavým človekom, v pohodovom rozhovore s rodičmi si vytvára charakteristiku svojho zverenca.
Aký otec, taký syn
Prečo učiteľka konštatovala, že je otec taký istý ako jeho syn a jej žiak? Chlapec, nazvime ho Jurajom, ľahko aj v najmenšom konflikte so spolužiakmi „vzbĺkol“. Samozrejme, tí ho radi podpichli a Juraj bol takmer každý deň v problémoch. To rozbil operadlo stoličky, lámal v zlosti spolužiakom ceruzky, v jednom školskom roku sa mu podarilo rozbiť okno i záchodovú misu.
Otec, skôr ako pustil na konzultácii učiteľku k slovu, musel jej povedať, ako Juraj doma dostal takú facku, že mu skoro „stena dala druhú“. Našťastie, si včas uvedomil svoju silu, a tak v zlosti nasmeroval ďalší úder na skriňu a dolámal na nej dvere. „Bože, ty lámeš doma nábytok, tvoj syn to isté robí v škole,“ pomyslela si učiteľka a vedela, že synovi nepomôže, ak predostrie Jurajovmu otcovi len problémy, ktoré robil jeho syn v škole. A tak sa pýtala. Na Jurajove záľuby, otcove záľuby i na to, ako otec so synom trávia voľné chvíle a víkendy, čo má chlapec rád, čo robieva po večeroch.
Výsledok? Otec vedel o svojom synovi žalostne málo. Menej ako ona, ktorá ho dostala v šiestej triede a pôjde s ním pravdepodobne až do deviatej ako jeho triedna. Otec totiž nemal na svojho syna čas, a tak otec a syn nemali spoločné zážitky, neviedli spolu rozhovory, netešili sa z rovnakých vecí, ani neriešili problémy bežných dní. Otec stres a hnev doma kompenzoval krikom, nadávkami a údermi. Syn sa od neho učil riešiť stresové situácie v škole podobne. Juraj sa stal otcovým zrkadlom, ktoré dospelého chlapa vytáčalo do zlosti z jedného dôvodu. Bol rovnaký ako jeho syn.
Jablko nikdy nepadne ďaleko od stromu. Môže sa síce skotúľať dole brehom, ale stopy svojho „rodného“ stromu bude mať vždy v sebe. Rovnako ako rodinné matrice, ktoré si stopercentne každé dieťa nesie so sebou do dospelosti.
Nezalezieme do jaskýň
Rodičia so všetkými svojimi silnými i slabšími stránkami sú pre deti vzorom. Tie ich napodobňujú aj vo vzťahu k počítačom. Ak dokáže otec aj mama presedieť pri počítači veľa času, prečo nie dieťa?
Samozrejme, vymoženosti súčasnej doby nemôžeme ignorovať ani v škole, ani v bežnom živote. Nevrátime sa predsa do jaskýň, ale múdrosť jaskýň si môžeme vniesť do súčasného života. Ide najmä o komunikáciu, ľudské teplo a schopnosť udržiavať si telo v zdraví vďaka pohybu. Podľa prieskumov totiž až šesťdesiat percent dospelých má problémy s chrbticou, deti staršieho školského veku a mládež sa pomaly tiež blížia k takejto hrozivej štatistike. Veľa sedíme, skracujú sa nám jednotlivé svalové skupiny, máme nesprávne držanie tela. Práve nesprávne držanie tela zapríčiňuje časté choroby pohybového systému aj u detí. Veľkú úlohu pri ich vzniku a progresii zohráva statické preťaženie a nedostatok pohybu.
Treba cielene cvičiť
V literatúre nachádzame rozdielne údaje o poruchách statiky a oslabenom držaní u školskej mládeže. Všetci autori sa však zhodujú v názore, že je to alarmujúci stav. Ak dôjde k preťažovaniu chrbtice alebo asymetrickému dlhodobému zaťažovaniu, potom sa rovnováha naruší a dochádza k funkčnej poruche, ktorá, ak nie je včas odstránená, prechádza do štrukturálnej poruchy. Preto je veľmi dôležité udržiavať pevné, ale neskrátené chrbtové svalstvo, pevné brušné svalstvo a kvalitný brušný dych.
Niektoré najnovšie práce, ktoré hodnotili chybné držanie tela z hľadiska svalovej dysbalancie v mladšom školskom veku, priniesli odstrašujúce čísla. Na základe vybranej vzorky takmer šesťdesiatich detí vo veku desať až jedenásť rokov sa lekári dokázali výskyt chybného držania tela prakticky u všetkých vyšetrených. Keďže išlo o deti mladšieho školského veku, ktoré ešte chybné pohybové stereotypy nemajú zafixované, je možné ich cieleným cvičením a vhodnými pohybovými aktivitami napraviť.
Autor: DAGMARA