Kapely Tučnolist, Švepes a Atraktívne kamašle odohrajú počas najbližších dvoch mesiacov 17 koncertov. Šnúru odštartujú 12. februára v Košiciach. Posledný koncert odohrajú 4.apríla v Banskej Bystrici. Rozprávali sme sa s gitaristom Radoslavom Danišom.
Tučnolist vznikol v roku 2006. Kam ste sa posunuli?
- Kapela prešla veľkou premenou. Ostali sme ja a Jano. Zo začiatku sme sa snažili hrať komplikovanejšie veci. A dnes robíme presný opak. Snažíme sa hrať jednoducho, aby to bolo stráviteľné, ale zároveň aby to šlapalo a malo svoju kvalitu. Hudbu robíme podľa určitej schémy, pravidiel. Vieme čoho sa držať, čomu sa vyhnúť.
Čo je stráviteľné?
- Keď človek odchádza z koncertu a nezapamätá si ani jednu melódiu, tak mu podľa mňa tá hudba dala len momentálny pocit. My sa snažíme robiť piesne, ktoré sa poslucháčovi vryjú do pamäte. Dôležité je, aby to nebolo prvoplánové. Slovenská pop scéna je totiž po väčšine orientovaná týmto smerom.
Je vôbec možné urobiť prvoplánový hit?
Myslím že áno. Na začiatku však treba mať peniaze. S nimi si môže skupina spraviť meno. Čím viac peňazí do toho investuje, tým väčšiu šancu má. Zaplatí producenta a on sa ju snaží pretlačiť. .
Veľa mladých slovenských kapiel sa snaží dostať do rádia FM. Máte aj vy takúto ambíciu?
- Áno. Ale dostávajú veľa nahrávok z celého Slovenska. Oni ich počúvajú a hlavný dramaturg vyberá. Tu prichádzajú na rad kontakty. Ak im niekto tvoju hudbu neodporučí, či už je to producent alebo významný hudobník, tak tam podľa mňa nie je šanca preraziť. Chceme zaujať týchto ľudí práve na našich koncertoch.
Prečo vlastne robíte hudbu?
- Za seba môžem povedať, že ma baví, keď niečo tvorím. Hudba je vyznanie. A samozrejme kvôli koncertom. Páči sa nám spätná väzba publika. Tá energia. Je to ako afrodiziakum.
Akí ľudia chodia na vaše koncerty?
- Väčšinou mladší, 17 a 18-roční. Počúvajú nás aj deti. Na to beriem ohľad aj pri písaní textov. Nechceme nikoho kaziť.
Cenzurujete si texty ?
- Áno. Vyhýbam sa nejakým narážkam na sex či alkohol. Nechceme určovať trendy, kritizovať niečo, dávať rady do života. Spievame o vzťahoch medzi mužom a ženou. O našich zážitkoch. Každý nech si z toho vezme to , čo chce.
Láska je však už rokmi preverná téma. Je ťažké vyhnúť sa klišé.
- Z vlastnej skúsenosti viem, že ma baví hudba, ktorá vypovedá o subjektívnych skúsenostiach. Štýl akým podávame tieto témy je iný. O láske spievame nenútene.
Snažíte sa odlíšiť aj žánrovo?
- Hráme pop. Chceme byť originálni, no objektívne sme podobní aj niektorým slovenským skupinám. Mnohí nás prirovnávajú k Hexu, čo je podľa mňa hlavne výrazom nášho speváka. Ale keď človeka niečo baví a inak to robiť nevie, tak nie je dôvod, aby sa snažil za každú cenu odlíšiť. Na piesňach pracujeme dlho, ale v konečnom dôsledku aj tak môžu znieť ako od Hexu. Mne to neprekáža. Na Slovensku nie je veľa takých melódií.