Prvé tri roky bolo euro len „neviditeľnou“ bezhotovostnou menou. Bankovky a mince sa do obehu dostali neskôr.
Korene jednotnej európskej meny sú hlbšie. Za myšlienkou eura je európska integrácia. Tá sa začala pred 50. rokmi. Rímska zmluva o založení Európskeho spoločenstva ešte neobsahovala zmienku o spoločnej mene. Keď sa však medzinárodný Brettonwoodsky menový systém koncom 60. rokov minulého storočia dostával do krízy, únia začala uvažovať aj o menovej integrácii. Oficiálnym cieľom sa menová integrácia stala až po summite
v Haagu v roku 1969.
Vytvoriť menovú úniu so spoločnou menou sa členské štáty Európskej únie zaviazali v Maastrichtskej zmluve z roku 1992. Euro oficiálne, hoci len v bezhotovostnej podobe, vzniklo v roku 1999. Vymenilo dovtedajšiu Európsku menovú jednotku (ECU). Približne 18 percent devízových rezerv svetových centrálnych bánk bolo v roku 1999
v eurách a vyše 70 percent v dolároch. V súčasnosti sa podiel eura pohybuje okolo 30 percent.
Ľudia v dvanástich štátoch eurozóny začali eurami platiť v roku 2002. V roku 2007 vstúpilo do eurozóny Slovinsko, vlani sa pridali Cyprus a Malta.
Oficiálny znak eura je €. Jeho autorom je Jean-Pierre Malivoir. Znak vychádza z gréckeho epsilonu. Dve rovnobežné čiary sú symbolom stability v eurozóne.