Článok pokračuje pod video reklamou
LIBEREC. V šprinte voľnou technikou sa aj napriek zraneniu členka a neutíchajúcej bolesti prebojovala postupne až do najlepšej dvanástky a konečným ôsmym miestom prekonala vlastné maximum spred dvoch rokov z japonského Sappora.
Procházková po postupe z kvalifikácie z 13. priečky si najskôr suverénne počínala vo štvrťfinále a do elitného tucta sa dostala pohodlným finišom za najrýchlejšou Muranenovou. Po štarte sa držala na tretej priečke a v druhom stúpaní sa prepracovala cez ďalšiu výbornú taliansku šprintérku Magdu Genuinovú. V semifinále už mala zverenka trénera Jána Valušku menej štastia v boji o dobrú pozíciu. Na štarte mala najvýhodnejšie postavenie a hoci sa na vrchole prvého kopca snažila zubami-nechtami predrať cez dvojicu pretekárok pred ňou, nakoniec sa jej cesta dopredu uzavrela a musela sa uspojiť iba s piatou priečkou a následným B-finále. Malé finále „útechy“ malo od začiatku jednoznačný priebeh - Švédka Charlotte Kallová postupne zvyšovala svoj náskok pred prenasledovateľkami a onedlho si ôsmu priečku za ňou istila niekoľkometrovým odstupom aj Procházková. ,,Myslím si, že môžem byť s takýmto výsledkom spokojná. Je to niečo perfektné a úžasné. Niečo, s čím som po zranení vôbec nepočítala. Škoda, že to nevyšlo nakoniec až do A-finále, ale aj tak som nesmierne spokojná. Veď do pretekov som vstupovala s prvoradým cieľom postúpiť s kvalifikácie a noha ma prakticky neustále pri každom odraze bolela,“ povedala v cieli pre TASR 24-ročná pretekárka Slávie UMB Banská Bystrica.
,,Záverečné B-finále som si vynikajúco rozbehla a pred posledným kopcom som už bola druhá. Potom som si len strážila pozíciu, pretože Kallová bola evidentne na tom lepšie ako ja. Noha ma v každom ďalšom kole bolela viac a viac. Som rada, že to takto dopadlo. Je to strašne vyčerpávajúce ísť naplno túto trasu trikrát a pritom tento šprint je azda najťažší, aký som kedy išla. Navyše si vôbec nepamätám, že by som na nejakých šprintoch zažila až tri kopce. Myslím, že to bolo vôbec po prvý raz,“ povedala pre agentúru SITA Procházková.
Obdivuhodné na jej výsledku je najmä to, že dokázala potlačiť bolesť v zranenom členku a zmazala aj päťdňový tréningový výpadok v čase, keď mala vrcholiť jej príprava na MS. ,,Som veľmi spokojná. Umiestnenie do ôsmej priečky na majstrovstvách sveta je super.“
Lepšia je v klasike
O Procházkovej je známe, že jej viac vyhovuje klasická ako voľná technika. V Liberci musela zároveň bojovať aj sama so sebou. ,,Zranená noha ma v každom ďalšom kole bolela viac a viac. Som rada, že som to vydržala a že to takto dopadlo.“
Pohľad do historických tabuliek hovorí, že už 16 rokov Slovenka na svetovom šampionáte lepší výsledok nedosiahla. Naposledy 27. februára 1993 na MS vo švédskom Falune skončila Alžbeta Havrančíková vo vtedajších stíhacích pretekoch piata. ,,Musím najskôr poďakovať všetkým, ktorí sa o tento môj výsledok zaslúžili - trénerovi, technikom, ale najmä lekárovi a fyzioterapeutovi, ktorí ma dokázali do pretekov dať dokopy,“ narážala Alena Procházková na svoj pred jedenástimi dňami zranený členok.
Pri rozcvičke pred pretekmi Svetového pohára v talianskom Valdidentre pocítila v ľavom členku silnú bolesť. Našťastie sa nepotvrdili prvé diagnózy hovoriace o potrhanom väzive, ale bolo to „iba“ silno ponaťahované. Päť dní úplne oddychovala, ďalších päť dní trénovala, ale veľmi opatrne. Do poslednej chvíle sa rozhodovala, či vo svojej obľúbenej a divácky mimoriadne atraktívnej disciplíne nastúpi. ,,Vedela som, že to nebude stopercentný výkon. Napriek tomu, že posledné tréningy som už zvládala relatívne bez bolesti, hneď v kvalifikácii som pocítila, že to ešte nie je celkom zahojené. Už po kvalifikácii mi to ostrekovali chladivým sprejom, potom po každom ďalšom kole znovu. Bojovala som aj sama so sebou. Som šťastná, že to takto dopadlo,“ neskrývala radosť víťazka januárových pretekov Svetového pohára v kanadskom Whistleri.
Tieto dva svoje najlepšie výsledky kariéry nechcela porovnávať. ,,Majstrovstvá sveta sú majstrovstvá sveta, Svetový pohár je niečo iné. Nedá sa povedať, čo si cením viac, mňa poteší každý dobrý výsledok. A tento bol veľmi dobrý. Najmä v klesaniach to bolo naozaj veľmi zlé. Bolo množstvo pádov, mne sa to našťastie vyhlo. Zvládla som to, môžem byť veľmi spokojná.“
Vo Svetovom pohári jej v hodnotení šprintu patrí siedma priečka. ,,Chcem ešte do konca sezóny nazbierať čo najviac bodov. Budem mať na to príležitosť na severskom turné, na ktoré odchádzam začiatkom budúceho týždňa. Každé preteky sú pre mňa stále veľkou školou,“ naznačila svoje ďalšie plány.
