V Belgicku ste už piaty rok. Čím je pre Vás krajina zaujímavá?
- Na čele Belgicka stojí kráľ, majú konštitučnú monarchiu. V istom zmysle sa mi to páči, že si okrem parlamentnej demokracie ctia aj tradíciu. Kráľovská rodina predstavuje symbol jednoty krajiny. Belgicko je moderná rozvinutá krajina, vadí mi však, že už niekoľko rokov majú uzákonenú eutanáziu. Keďže ako lekár – anestéziológ viem, že aj tá najkrutejšia bolesť sa dá tlmiť liekmi, volanie po eutanázii je viac prejavom osamelosti chorej alebo starej osoby a niekedy aj utilitárneho prístupu k životu. Keď už človek neprodukuje ekonomické dobrá, nie je z neho zisk, objavuje sa tendencia zbaviť sa ho.
Chutí vám belgická kuchyňa? Ktoré jedlo Vám chutí najviac?
- Belgická kuchyňa nemá výrazné charakteristiky ako kuchyňa francúzska, španielska alebo talianska, vo všeobecnosti sa však dá povedať, že ponúkané jedlá sú chutné a lahodné. Málokto vie, že hranolky sú výmyslom Belgičanov. Príde mi trochu fádne, že za svoje národné jedlo považujú pečené kurča s hranolkami, čo nesvedčí o prílišnej vynaliezavosti. Čo však belgická kuchyňa ako prímorská krajina prirodzene obsahuje, sú jedlá z rýb a plodov mora. Takým najznámejším receptom sú čierne mušle – slávky. Dostanete ich v cibuľovom vývare a sú veľmi chutné.
Belgičania sú vlastne dva národy na jednom území. Pretrváva dodnes historický konflikt? Cítiť medzi Flámmi a Valónmi napätie?
- Áno, tieto dva národy vytvárajú spoločný belgický štát. Niekoľko storočí nespôsobovalo toto spolužitie žiadne problémy. V ostatných pätnástich – dvadsiatich rokoch sú zreteľné odstredivé tendencie, keď najmä Flámi – väčšinový národ, ktorý poskytuje väčšiu finančnú čiastku do štátneho rozpočtu – začínajú naznačovať, že bez Valónov by im bolo lepšie. Pôsobia tu aj politické strany, v ktorých programoch je zahrnuté osamostatnenie sa Flámska. Niekedy sa ako slovenskí politici stretávame aj s tým, že v Belgicku citujú mierumilovné rozdelenie Československa ako model, podľa ktorého by mohli postupovať aj oni. Chcem poukázať na to, že práve kráľovská rodina a kráľ samotný predstavujú ten potrebný tmel, ktorý drží krajinu nerozdelenú. Niektorí extrémisti volajú dokonca po zrušení monarchie a nastolení republiky, čo by podľa môjho názoru viedlo nezadržateľne k rozpadu Belgicka.
Spájajú Belgičanov aktivity spojené s Európskou úniou, napríklad voľby do parlamentu?
- Belgičania sa cítia byť aj skutočnými Európanmi. Vnímajú činnosť Európskej únie ako úplne prirodzenú súčasť svojho politického obzoru. Napríklad na posledných voľbách do Európskeho parlamentu sa v Belgicku zúčastnilo okolo 90% občanov, zatiaľ čo na Slovensku sa o eurovoľby zaujímalo necelých 17%. Verím, že 6. júna tohto roku, keď sa budú konať voľby do Európskeho parlamentu, sa nedáme už takto zahanbiť, a že občania svojimi preferenčnými hlasmi vyjadria, ktorí poslanci ich majú zastupovať.
Je mentalita ich národa veľmi odlišná od našej? Sú tolerantní voči prisťahovalcom?
- Nazdávam sa, že niet nijakých očividných rozdielov vo vnímaní demokracie v Belgicku a na Slovensku. Najmä mladá generácia Slovákov a Belgičanov, ktorá je generáciou moderného technického pokroku a internetu, akékoľvek rozdiely medzi týmito národmi stiera. Keďže na území Belgicka žijú mnohí prisťahovalci a robotníci z najrôznejších krajín vrátane Afriky a Ázie, tolerancia spoločnosti sa preveruje už dlhé roky. Mnohí prisťahovalci si uplatňujú právo žiť podľa svojich kultúrnych zásad, a to najmä islamské obyvateľstvo vyznávaním svojho náboženstva a stavaním mešít. Napriek tomu tam pred dvomi rokmi vzplanul hnev voči prisťahovalcom zo strany belgických občanov, keď mladý prisťahovalec z Poľska pri krádeži obyčajného walkmanu zabil belgického občana. Vtedy boli zrazu všetci prisťahovalci zlí a vzniesla sa na nich vlna rozhorčenia a všeobecnej kritiky. Na druhej strane, belgickí občania tiež nie sú anjeli chodiaci po zemi. Spomínam si na ohavnú aféru belgického pedofila Detrouxa, ktorý väznil v tajnej skrýši malé dievčatká. Našťastie takéto javy sú aj v belgickej spoločnosti ojedinelé.