„Prvé príznaky krízy začali pociťovať drevospracujúce podniky už v roku 2007, keď o nej na Slovensku ešte nikto ani netušil. Amerika prestala odoberať od Európy rezivo, pretože stavali menej drevených domov,“ povedal o začiatkoch krízy Peter Zemaník. „Vtedy sme prvýkrát upozorňovali Lesy Slovenskej republiky, aby nám trochu pomohli a aby zareagovali na neustále sa znižujúce ceny guľatiny v okolitých štátoch. Súviselo to nielen s tým, že sa Škandinávci tlačili na náš trh, ale aj s tým, že za posledné roky lesy v Európe zasiahli 2-3 veľké kalamity. Na Slovensku sa trápime s podkôrnikovou kalamitou. Lesy SR musia podľa zákona najprv spracovať túto hmotu, ktorá leží v lese,“ pokračoval Zemaník.
Prejavy krízy - píly nepília
Toto všetko má vplyv na cenu guľatiny, ktorá je na Slovensku vyššia ako v európskych krajinách. Negatívne ovplyvňuje konkurencieschopnosť a tiež hospodársky výsledok drevospracujúcich piliarskych závodov. Hospodárska kríza sa masívne prejavuje tým, že väčšina píl, ktoré sú tradičným zamestnávateľom na Horehroní, Gemeri, Kysuciach a iných regiónoch, momentálne stojí. Nemajú kde dávať rezivo a tým sú ohrozené pracovné miesta. Ceny vstupných surovín sú podľa názoru Zväzu spracovateľov dreva vysoké.
„Ďalej by bolo by treba prijať stimulačné opatrenia na rozhýbanie drevospracujúceho priemyslu,“ myslí si Zemaník.
Zväz hľadá riešenia
„Ceny guľatiny by sa mohli znížiť jednorázovo. Lesy SR argumentujú tým, že by to spôsobilo obrovské výpadky v tržbách. To chápeme, ale budú ešte vyššie, ak nebudeme drevo odoberať vôbec. Myslíme si, že budú mať problém predať efektívnejšie drevo v zahraničí, aj tam je ho pretlak - a oveľa lacnejšieho,“ povedal o krátkodobom stimulačnom opatrení Zemaník.
Druhé opatrenie je strategické. „Mohlo by viesť k tomu, že by sa na Slovensku zvýšila spotreba dreva. Boli by sme radi, keby sa našli odberatelia, ktorí by z popílených dosák a hranolov vyrobili iné výrobky s vyššou pridanou hodnotou, napríklad eurookná, drevené podlahy či konštrukcie na domy. Mal by sa rozhýbať program sociálnych domov, ktoré by boli zvýhodnené oproti murovaným. Sú možno o 10-20 percent drahšie ako klasické domy, ale následná úspora energií je neporovnateľná. V konečnom dôsledku je drevostavba aj ekonomickejšia.“
Základným krédom piliarskych spoločností dnes je prežiť. „Reštartovať zatvorenú výrobu o rok či dva je komplikovanejšie ako udržať ju na minimálnom chode. Stratená pozícia na trhoch býva ťažko alebo vôbec neobnoviteľná.“
Drevospracujúci priemysel je tiež strategický
Zväzu spracovateľov dreva ide o to, aby si kompetentní predstavitelia vlády uvedomili, že strategický nie je len automobilový priemysel.
„Za strategickejší z dlhodobého hľadiska považujeme lesnícko-drevársky komplex. Drevospracujúci priemysel dokáže žiť z domácej a obnoviteľnej suroviny a môže byť silným exportným odvetvím s vyššou pridanou hodnotou,“ pokračoval Peter Zemaník.
„Keby sme dokázali spracovať všetko drevo s vyššou pridanou hodnotou, vytvorili by sme nové pracovné príležitosti. Drevo je na Slovensku stále nedocenená surovina.“
Zväz spracovateľov dreva pripravuje v spolupráci s Lesmi SR koncepčný materiál na rokovanie vlády.
„Chceme upozorniť na problémy, s ktorými sa stretávame a aké východiská navrhujeme. Nechceme len vyplakávať, ale aj hľadať riešenia.“
