Na ďalšie pojednávanie pred tvárou spravodlivosti nemá žalúdok

Prišlo to po nočnej
Štefan Výberči dostal infarkt myokardu v roku 2004. Previezli ho do Banskej Bystrice, kde mu implantovali sten. Krátko predtým absolvoval pravidelnú zdravotnú kontrolu u závodnej lekárky. Mal lepšie výsledky ako podaktorí mladší kolegovia. Ani nie o šesť týždňov, po dvoch nočných a pálivej bolesti za hrudnou kosťou, bol na hadičkách. „Keď som prišiel na prvú kontrolu po hospitalizácii, lekár sa ma opýtal na stolicu. Upokojoval ma, že je tmavá od kontrastnej látky, ktorú do mňa naliali pred zákrokom. Začal som však nápadne strácať na váhe. Krvácanie zo žalúdka posiateho vredmi a jedným veľkým rakovinovým nádorom sa gastroskopiou potvrdilo. Okamžite mi ho zobrali. Celý.“
Invalidný dôchodca Š. Výberči je po onkologickej stránke v remisii. Nemá metastázy, nemusel podstúpiť chemoterapiu. Sám však hovorí, zatiaľ. Jeho otec aj sestra rakovine podľahli. Väčšinu následných diagnóz pripisuje množstvu liekov, ktoré užíva. Aj avitaminózu a deficit vitamínov z radu B. Už to samotné nie je lacná záležitosť. Každý deň musí do seba dostať dvadsať tabletiek. Len liečba prostaty ho stojí mesačne 24 eur (723 korún). „Mal by som jesť každé dve hodiny. Pomaly, po troške, ale často. „Nebudem opisovať, ako mi reaguje zvyšok zažívacieho traktu na rôzne druhy potravín. Napriek tomu sa snažím dopĺňať výživu čerstvým ovocím a zeleninou.“
To nevymyslíš
„Števovi bol priznaný plný invalidný dôchodok v roku 2005. Už vtedy ma známa, ktorá pozná pomery, upozornila: ak nezomrie alebo nebude mať metastázy o rok, nanajvýš o dva ho preklasifikujú. Presne tak sa aj stalo,“ pripomína partnerka pána Výberčího. Medzičasom prišiel úplne aj o zuby. Dal si urobiť náhradu, nemôže ju však používať, lebo sa mu v ústach vytvárajú afty. A aby si náhodou nemyslel, že peniaze sú všetko, nemá právny nárok ani na príplatok na diétu. Keby mal zo žalúdka aspoň štvrťku, vtedy áno. S črevami, upevnenými na pažerák, je občan Výberčí bez šance.
To isté platí aj pre jeho súčasný invalidný dôchodok. Odvolanie proti priznanému ohodnoteniu poklesu pracovnej schopnosti na rovných 70 percent mu nepomohlo. Spor s odporkyňou, Sociálnou poisťovňou ústredie Bratislava, prehral. V podstate jediné percento stačilo, a nadobudol by právo na plný invalidný dôchodok. Takto žije zo 179 eur a 45 centov (takmer 5500 korún). Hovorí sa tomu zákon je zákon.
Príklad, alebo u nás doma
V roku 2000 si kolegyňa zlomila ruku v ramennom krčku. Bola už v tom čase na dôchodku. Okrem dvoch pôrodov a tuším jednej chrípky nestála dovtedy slovenské zdravotníctvo ani šesták navyše. Lekár jej odporučil kúpele. Ustanovizeň s prívlastkom sociálna jej navrhla každodenné cestovanie do Kováčovej autobusom a náhradu cestovného. Keď si dupla, dostala sa napokon po prvýkrát v živote do kúpeľov. V Dudinciach stretla lekára, ktorý absolvoval blahodárne účinky tamojších liečivých prameňov 36-krát! Je jedno, či si ich platil, priplácal či podplácal. Minimálne zaberal miesto takzvaným obyčajným smrteľníkom, nehovoriac o tých, ktorí pokorne cestujú do Kováčovej, alebo vôbec nikam, lebo si dupnúť nedokážu.
Štefan Výberči sa pred Najvyšší súdom obhajovať nemieni. Nechce si zbytočne vyrábať stresy, tých je mu totiž najmenej treba.
Názor gastroenterológa: „Rozhodovaniu o plnom či krátenom invalidnom dôchodku bez ohľadu na diagnózy ľudí, ktorých sa to týka, chýba komunikácia medzi posudkovým a ošetrujúcim lekárom. Potom sa môže stať, že človeku, obrazne povedané, ublíži zle umiestnená čiarka vo vete. Je predsa rozdiel, ak napíšete „obesiť nie, prepustiť, alebo: obesiť, nie prepustiť!“