Amnestie neočakávajú

Väzni z banskobystrického ústavu v Kráľovej pristúpili k voľbám zodpovedne. Odpustenie trestov od novej hlavy štátu nečakajú.
BANSKÁ BYSTRICA Prezidentské voľby boli na programe aj vo väzniciach. V Ústave pre výkon trestu odňatia slobody v banskobystrickej časti Kráľová očakávali veľkú účasť.
„Je tu stredný stupeň stráženia a prakticky všetci môžu voliť. Máme 658 oprávnených voličov. Odhadujeme, že 90 percent odsúdených túto možnosť využije,“ hovorí Milan Jandura, zástupca riaditeľa pre služobné veci.
Voľby v tomto zariadení boli prvýkrát pred piatimi rokmi. „Vtedy sme sa vlastne naučili, ako to zorganizovať. A tak ako vtedy, tak aj dnes všetko zvládame bez problémov.“ K ústavu patrí aj ženské oddelenie s minimálnym stupňom stráženia v Kováčovej. Jandura potvrdil, že volieb sa zúčastnili všetky ženy.
Kampaň bola slabá
Miroslav G. si myslí, že voliť je povinnosťou každého občana.
„Rozhodujeme o človeku, ktorý nás bude zastupovať v dôležitých veciach. Sledoval som kampaň, ale tohtoročná bola slabá na to, aby mal človek väčší prehľad o kandidátoch,“ hovorí. Napriek tomu tvrdí, že mal dosť informácií na to, aby sa mohol rozhodnúť. „Veľkú šancu má súčasný prezident, ale ja osobne viac verím Ivete Radičovej,“ prezradil Miroslav.
Prezidentské voľby sú tiež dôležité
Téma volieb rezonovala medzi odsúdenými už dlhšiu dobu. „Preberali sme ich medzi sebou. Každý si povedal svoj názor, ale nakoniec je to osobné rozhodnutie,“ hovorí Gabriel H.
Podľa neho prezidentské voľby netreba podceňovať. „Sú dôležité. V minulosti som ich trošku zanedbával, ale dnes zastávam názor, že človek si vytvára vlastnú budúcnosť pre seba a svoju rodinu.“
Odsúdeným dávajú voľby aj kúsok slobody. „Radšej by som volil vonku. Ale keď máme možnosť tu, tak ju treba využiť. Je to určitý pocit slobody, pretože mi nikto nemôže prikázať, koho mám vybrať,“ vysvetľuje Michal S.
Môže byť aj prezidentka
Prezident by podľa neho mal robiť také rozhodnutia, aby si ho ľudia vážili. A môže byť aj žena. „Myslím si, že jedna kandidátka má veľkú šancu.“
Všetci traja sa zhodli na tom, že nech už vyhrá ktokoľvek, amnestie nečakajú. „Odpustenie trestu by ma potešilo, ale asi sa to nestane,“ hovorí Miroslav a Michal ho s úsmevom dopĺňa, že druhý Havel už nebude. „A druhú takú chybu by som na jeho mieste nerobil. Všetci vieme, prečo sme tu a tresty, aspoň ten môj, sú spravodlivé,“ zakončil Miroslav.