Článok pokračuje pod video reklamou
Bývalý reprezentant Československa v skokoch na lyžiach aj po päťdesiatke nemá strach z mostíkov. Naopak, vozí domov medaily z majstrovstiev sveta.
BANSKÁ BYSTRICA. Skoky na lyžiach nemajú momentálne na ružiach ustlané a dá sa povedať, že Slovensko v súčasnosti zachraňujú nadšenci z Banskej Bystrice. V Svetovom pohári je jedine Tomáš Zmoray z klubu Kartík a Bystričania dokonca pripravili stredný mostík na Štrbskom Plese na juniorské majstrovstvá sveta v klasickom lyžovaní.
Niekoľko dní pri jeho úprave strávil aj Jozef Hýsek (1956), ktorý neostal len pri tom. Už dávnejšie prekročil päťdesiatku a stále aj aktívne skáče vo veteránskych kategóriach. A darí sa mu skvele. V roku 2002 sa stal majstrom sveta, o tri roky neskoršie si doviezol z rakúskeho Villachu tretie miesto zo stredného mostíku a štvrtý skončil na veľkom. O rok v slovinskom Kranji skončil štvrtý na malom mostíku. Nasledujúcu sezónu sa pripravoval na šampión v Rakúsku, ale týždeň pred odchodom na sústredení v poľskom Zakopanom spadol, vykĺbil si rameno a musel ostať doma. Ďalšie dve podujatia najväčšieho rangu skokanov veteránov vynechal, ale v tomto roku už do nemeckého Ruhpoldingu cestoval a zopakoval si umiestnenia z Villachu. Bronz na strednom a zemiakovú medailu na veľkom mostíku. ,,Náklady na účasť sú pre mňa dosť vysoké. Ubytovanie je okolo tridsať eur za noc, k tomu doprava a strava a, samozrejme, štartovné 30 eur. A oficiálny tréning stojí 15 eur. Všetko si vlastne platím z vlastného vrecka,“ začal rozprávanie Jozef Hýsek (na snímke vpravo).
Do Ruhpoldingu musel prísť niekoľko dní vopred, aby sa oboznámil s prostredím a mostíkmi. ,,Prišiel som v nedeľu, ale hneď sme nemohli skákať, lebo napadlo veľa snehu a mostíky neboli upravené. Na druhý deň pre zmenu pršalo a podmienky boli zhoršené aj zlou viditeľnosťou. V utorok bol oficiálny tréning po skupinách pre všetkých, skoro dvesto účastníkov. Na vežu som sa dostal až poobede, ale mali sme len dva pokusy. Jeden skokan padol, musel prísť vrtuľník a dlho sme čakali. Našťastie, večer, pri porade, nám dovolili tréningovo si skočiť pred pretekmi. Nevyužil som to, lebo jeden skok ma už nemohol vytrhnúť. Sústredil som sa viac na prvé súťažné kolo, lebo v našom veku treba šetriť fyzické sily. V prvom kole som mal celkom dobré podmienky, vietor nebol silný a skočil som 55 metrov. V druhom fúkal nárazový vietor a doletel som na značku 53 m. Mrzí ma, že to nebolo viac, ale po dvojročnej pauze to bolo celkove dobré a medaila hreje. Dokázal som si, že ešte nepatrím do starého železa,“ povedal Hýsek.
Porazili ho len Fíni
Pred Hýsekom skončili len Fíni Stranden a Silvana, s ktorými sa však nemôže porovnávať, čo sa týka prípravy. Severania sa minimálne dvakrát dostanú na mostíky, aj na veľké, ktoré majú všade kvalitne pripravené. ,,Navyše, v našej vekovej kategórii boli prvý rok, ja, naopak, v nej končím. Okrem toho, oni trénujú vo veľkej skupine, majú sa s kým porovnávať, ja som väčšinou osamotený. Skáču dobre, ale ja som išiel za svojím cieľom. Pred šampionátom som vymenil staré lyže za nové, kratšie a mal som na nich skočené len asi desať skokov v Tatrách. Chýba mi vyskákanosť, čo sa prejaví na odraze. Na rozdiel od Severanov nemám trénera, ktorý mi môže hneď po dopade povedať chyby. Ja sa hodnotím len citovo. V ostatných krajinách aj veteránske kategórie berú veľmi vážne. V Ruhpoldingu skákali Withoelzl a Goldberger, ktorí ešte nedávno patrili medzi špičku v Svetovom pohári. Večer nám odovzdával medaily Mati Nykänen, ktorý síce vyhlasoval, že si pôjde na druhý deň skočiť, ale nakoniec neostal nič dlžný svojej povesti z posledných rokov a skončil pri bufete,“ usmial sa Hýsek.
Slovinsko je drahé
Menšia vyskákanosť sa ukázala na veľkom mostíku, na ktorom v príprave neskákal. V tréningu pred pretekmi sa pustil iba raz a hneď išiel do súťaže. ,,Dohodol som sa s nórskym trénerom, že mi bude dávať znamenie, keď bude najpriaznivejší vietor. Skočil som 74 a 73 metrov. Ukázala sa slabšia trénovanosť a aj rešpekt pred neznámym mostíkom. Za daných možností som spokojný, techniku som mal dobrú, ale chýbala dĺžka. Potom ma Nóri ťahali do ich tímu na súťaž družstiev, ktorá bola v sobotu, ale ja som mal pobyt len do piatku a odišiel som domov,“ dodal Hýsek.
Budúci rok sa veteráni stretnú znovu v slovinskom Kranji, ale podujatie bude rozšírené o hokej, sálový futbal, biatlon a ďalšie športy. ,,Slovinci zvýšili ceny. Kto sa prihlási do konca marca, zaplatí za dvoje pretekov 90 eur, do 15. júla 95 a do 25. októbra 100 eur. K tomu ubytovanie je tiež drahšie, ako bolo v Ruhpoldingu a pre mňa je to finančne náročné. Ak nezoženiem peniaze, tak nepôjdem a radšej budem šetriť. V roku 2011 sú majstrovstvá sveta v Harachove a tam nechcem chýbať,“ vyhlásil Jozef Hýsek.
A trénovať začne už na majstrovstvách Slovenska nasledujúci víkend vo Vysokých Tatrách, kde sa zíde kompletná slovenská špička na čele s Tomášom Zmorayom. Určite to bude zaujímavá konfrontácia.
