Pre slovenskú ľudovú kuchyňu znamenala jar obohatenie o divorastúce rastliny, ktoré sa využívali na prípravu šalátov, polievok či prívarkov. Na stoloch sa objavovala mladá žihľava, listy podbeľu, púpavy alebo chrenu. Prastaré šaláty sa robili z listov štiavu, medvedieho cesnaku, žeruchy, valeriánky alebo potočnice. V čase hladu sa zbierali aj bodliaky a konzumovali sa aj listy boľševníka, ktorý Maďari nazývali „šalátom Slovákov“. Všetky tieto zelené časti rastlín boli zdrojom vitamínov, minerálov a ďalších živín, ktorých má ľudský organizmus na jar nedostatok. Na väčšinu z týchto cenných rastlín sme celkom zabudli, a je načase, aby sme sa k mnohým z nich vrátili.
Za povšimnutie určite stoja žihľava dvojdomá a cesnak med-vedí. Ich jarná konzumácia je mimoriadne zdravá. Listy medvedieho cesnaku možno konzumovať aj v surovom stave, ale mladú žihľavu odporúčala spariť jednou až dvomi vodami vo svojej kuchárke zo začiatku minulého storočia aj Terézia Vansová. Tým sa odstráni „divá“ chuť a sparená žihľava sa môže použiť podobne ako špenát.
Jar vdychuje život aj do črepníkov na našich balkónoch, kde sa na svetlo derie prvá pažítka - cesnak pažítkový a iné kuchynské bylinky. Pažítka je nezameniteľná a určite vám ešte z detstva utkvela jedinečná chuť chleba s masťou, posypaný čerstvou pažítkou.
Autor: mm