Najdramatickejším bol výstup na Anapurnu, počas ktorého na troch jeho kamarátov padla veľká lavína. Keď to Slavo videl, začal po prvý krát vo svojom živote volať na Boha, aby ich zachránil. Stalo sa.
Patríte medzi horolezcov, ktorí pôsobia na horolezeckej scéne už niekoľko desiatok rokov. Od kedy sa vlastne venujete tomuto športu?
– Liezť som začal v roku 1962 v Moravskom Krase. Potom moje kroky smerovali na Slovensko do Vysokých Tatier, kde som začal výstupom na Kolový štít v roku 1968. Ako československý reprezentant som sa roku 1972 dostal aj do zahraničia. No a tu vlastne začala moja vášeň k horolezectvu.
Počas svojho života ste sa zúčastnili niekoľkých expedícií na najvyššie vrchy sveta. Ktorá vo Vás zanechala najväčší dojem?
– Bol som účastníkom expedícií na Lhotse Shar, Everest, Dhalaugiri a Anapurnu. Boli to vždy prvovýstupy ťažkými stenami a každý bol dramatický. Anapurna ma však najmenej dvakrát pripravila o život. Takže odpoveď na Vašu otázku je jasná - Anapurna.
Spomínali ste expedíciu na Anapurnu.Dramatické udalosti na Himalájskej hore Anapurna spôsobili zmenu môjho srdca. Počas tejto expedície zahynul môj priateľ Jirka Pelikán a ešte k tomu sa počas výstupu odtrhla veľká lavína a padla priamo na mojich troch priateľov. V tej chvíli som začal volať o pomoc Boha, v ktorého som ani neveril. Po rozplynutí ľadového prachu však moje oči uvideli niečo, čo z pohľadu skúseného horolezca nie je možné - moji priatelia žili. Bol som šťastný, plakal som a moje srdce sa začalo meniť.
Venujete sa horolezectvu aj v súčasnosti?
– Samozrejme. Avšak nie v tej intenzite a obťažnosti ako pred rokmi. Stále si ale rád nájdem čas na lezenie vo Vysokých Tatrách, ktoré môžem vidieť priamo z okna môjho domu.
