Príklad (z tých lepších)
Sedemdesiatročná pani A. opatrovala svoju o desať rokov staršiu sestru. Dlhoročnú tažkú kardiačku,v poslednom roku života takmer imobilnú, na plienkach, s progresívnou stareckou demenciou. Podľa donedávna platného zákona za denné pranie bielizne, za námahu s takmer stokilovým telom a neustály dohľad nad nevypočítateľným konaním nešťastnej príbuznej brala mesačne 140 korún (4,65 eur). Asi za to, že nesedela celý život v krčme, nečakala na podporu, ale ako „sprostá" chodila do roboty.
Príspevok za opatrovanie sa totiž podľa desať rokov platnej právnej normy odvíjal od výšky dôchodku opatrovateľa. Niekto tomu hovorí tvrdosť zákona (č.195 z roku 1998), iní krivda, nekompetentnosť navrhovateľa alebo absencia morálky. Dnes, ak fyzická osoba opatruje človeka s ťažkým zdravotným postihnutím a je zároveń poberateľom dôchodku, dostáva paušálny mesačný príspevok 82,98 eur (2500 korún).
Konečne!
Všetky peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia budú podľa nového zákona valorizované. „Inými slovami, ak sa bude zvyšovať životné minimum, budú sa zvyšovať aj peňažné dávky. Takýto algoritmus už niekedy v minulosti fungoval, neskôr sa z neho upustilo. Nová právna norma sa k nemu vracia,“ konštatovala Dáša Pučíková, vedúca oddelenia peňažných príspevkov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Brezne.
Pribudlo tiež niekoľko nových typov príspevkov. Napríklad na zabezpečenie zdvíhacieho zariadenia pre ťažko zdravotne postihnutých, na úpravu motorového vozidla klienta, a mnohé iné.
Presunom kompetencií z ministerstva vnútra na ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a jeho okresné úrady sa výrazne zjednodušilo zdĺhavé a komplikované vybavovanie parkovacích preukazov ZŤP.
Stúpla sadzba za hodinu osobnej asistencie ťažko zdravotne postihnutým z 55 na 75 korún, čiže z 1,83 na 2,49 eura.
Zákon tiež stanovuje kvalifikačné podmienky pre vykonávanie sociálnej posudkovej činnosti, čo je podľa D. Paučíkovej významný prvok skvalitňovania služieb občanom.
Súčasná právna norma umožňuje poskytovanie príspevkov opatrovateľom, ktorí nie sú v príbuzenskom vzťahu s klientom. Samozrejme, za predpokladu, že splnia všetky stanovené podmienky.
Zbytočné matúry?
Postoj samospráv k zmenám súvisiacim s umiestňovaním starých a osamelých spoluobčanov do domovov pre seniorov (Zákon 448/200) až taký jednoznačný nie je. Spadá to totiž do ich kompetencie.
Starosta Nemeckej Jozef Kliment:
„Vybavovanie žiadostí o prijatie do domovov dôchodcov boli záležitosťou detí, teraz vstupuje do celého procesu obec. Podľa zákona 448/2008 obec musí dať vypracovať dva posudky. Jeden o zdravotnom stave klienta, vystavený posudkovým lekárom, druhý od profesionálneho sociálneho pracovníka. Až na základe toho vydajú rozhodnutie, či ho prijmú alebo nie. Pretože zariadenia VÚC sú plné, zavedú ho do poradovníka. Ak sa do domu pre seniorov dostane, obec musí počítať s klauzulou, ktorá ju zaväzuje povinnosťou znášať určitú časť poplatkov. Aj keby bol klient solventný a jeho potomkovia dvakrát. Synovia a dcéry si teda môžu mädliť ruky. Pri dedičskom konaní „berú“ predsa všetko. Vlani v decembri vyšmarilo dobré dieťa rodiča z domu, lebo mu ho v dobrej vôli prepísal. Takže obec, staraj sa. Alebo starý mládenec. Dostal porážku, na pol tela je ochrnutý, z nemocnice zavolali, že ho zajtra dovezú, a keďže nemá nikoho, obec, zariaď opateru... Nehovorím, že zákon je v podstate zlý. Myslím si však, že nie je nedostatočne pripravený po ekonomickej, ani po odbornej stránke. Verejnosť v tomto regióne nemá napríklad jedného riadneho posudkového lekára."
Milena Spišiaková:
Zdravotná sestra s vysokoškolským vzdelaním, opatrovateľská služba Hronec:
„Ja si myslím, že je to trochu komplikované sťaženým prístupom klientov do príslušných štátnych zariadení. Podľa mňa zákon smeruje k tomu tak, aby sa o seniorov v prvom rade postarali deti, ich príbuzní, alebo obec prostredníctvom vlastnej opatrovateľskej služby. Ak využijú všetky tieto možnosti a ich sociálny a zdravotný stav si vyžiada komplexnú starostlivosť, až potom by mali byť umiestnení v domovoch pre seniorov, v penziónoch, prípadne v hospicoch. Považujem to za správny postup. Rodičia sa starali o deti, povinnosťou detí je postarať sa o rodičov. Osobne som presvedčená, že väčšina ľudí, najmä na dedinách, nechce opustiť domáce prostredie. Do spoločných zariadení odchádzajú, iba keď sú nútení. Ideálne by boli obecné seniorské zariadenia. Vlani sme sa s pani starostkou snažili založiť malý penziónik pre maximálne osem klientov. Zatiaľ je to v polohe úvah, čakáme, čo prinesie pripravovaná novelizácia zákona 448.“
Starosta Heľpy Jozef Fillo:
„Problém s vybavovaním agendy pre záujemcov o umiestnenie do domova začína absolútnym nedostatkom posudkových lekárov. Tí, čo majú atestáciu, to nechcú robiť, doktori bez atestácie hovoria, že im stačí práca, ktorú vykonávajú. Druhý problém súvisí s opatrovateľskou službou. Podľa zákona každý, kto sa na to cíti, musí mať minimálne stredoškolské vzdelanie a 200-hodinový akreditačný kurz. Cena kurzu sa pohybuje od 330 do 400 eur (9950 až 12-tisíc korún). Na dnešné pomery dosť," myslí si Fillo.
„Novým pravidlám sme venovali dve hodiny z posledného zasadania ZMOS-u. Chceme požiadať vládu o výnimku zo zákona. Neviem, načo je žene, ktorá chodí starým ľuďom oprať, uvariť alebo nakúpiť do obchudu stredoškolské vzdelanie. Pri vážnych zdravotných problémoch považujem príslušné vzdelanie, resp. akreditačný kurz za nutný a opodstatnený. Prečo zákon tieto dve polohy nerozlišuje, tiež neviem, ale mal by.“
