Školáci zriadili súkromné múzeum

V SELCIACH PRI BANSKEJ BYSTRICI môžu návštevníci vidieť ojedinelú muzeálnu expozíciu. Zriadili ju dvaja kamaráti vo veku 14 a 15 rokov.
Ich záujmy sú úplne odlišné, ako u väčšiny rovesníkov. Vďaka mimoriadnemu vzťahu k histórii a ľudovej kultúre sa podarilo 14-ročnému žiakovi základnej školy Marekovi Očenášovi a jeho kamarátovi, gymnazistovi Mariánovi Spišiakovi, otvoriť v obci malé súkromné múzeum. Dostalo príznačný názov Selčiansky dvor a je originálnym návratom do života našich predkov na prelome 19. a 20. storočia.
Starorodičovský dom
„Obaja máme k ľudovým tradíciám veľmi blízky vzťah a keď naši rodičia súhlasili, aby sme sa do toho pustili, vôbec sme nezaváhali,“ hovorí Marek.
Na svoj plán využili starorodičovský dom jedného z chlapcov, ktorý je postavený na spôsob pôvodných gazdovských dvojdomov z prelomu storočí.
„Marek už predtým zbieral historické predmety a ľudovo – umelecké výrobky, takže o exponáty nebola núdza. Veľmi milo nás však prekvapili aj spontánne reakcie ľudí. Keď sa dozvedeli, do čoho sme sa pustili, viacerí nám prispeli zaujímavými exponátmi,“ doplnil Marián.
O múzeu mali veľmi presnú víziu – v ich predstavách to malo byť akési zastavenie sa v čase a návrat do života našich predkov. Pri bráne sústredili poľnohospodárske náradie – cepy, pluh, časti konského postroja. Gazdovská kuchyňa a predná izba zas mali pôsobiť tak, akoby si gazda s gazdinou iba na chvíľu kamsi odskočili.
Pomáhali celé rodiny
„Mnohé exponáty už boli v dosť zlom stave a museli sme ich opravovať a čistiť. Pomáhali nám celé rodiny i priatelia,“ povedal Marek.
Plánov majú aj v súčasnosti veľa. Ku kuchyni a prednej izbe by mala časom pribudnúť tkáčska dielňa. Tkanie kobercov má v obci tradíciu a tunajšie koberce sa považovali za najkrajšie v okolí. Tkáčsky stav a tkanie dodnes zvládajú viaceré obyvateľky obce. Chlapci majú predstavu, že v dielni by mali byť exponáty nielen vystavené, ale tkanie kobercov by sa tu aj naživo predvádzalo. O účele každého z vystavených predmetov vedia veľa, takže návštevníkov môžu po dome sprevádzať.
Spokojný návštevník nadovšetko
„Zbierali sme informácie od starších obyvateľov, no študovali sme aj z kníh,“ hovoria chlapci. Keby sa brali do úvahy vekové rekordy zakladateľov múzeí, dvaja kamaráti zo Seliec by boli určite rekordérmi. Pre nich to však nie je podstatné. Oveľa viac pre nich znamená, keď od nich ľudia odchádzajú spokojní.