Sobota, 12. jún, 2021 | Meniny má ZlatkoKrížovkyKrížovky

Ak človek na sebe pracuje, prekoná každý problém

HEREC, KTORÝ PRIŠIEL O ZRAK, NIKDY NESTRATIL CHUŤ DO ŽIVOTA

Jeho najväčším snom bolo stáť na doskách, ktoré znamenajú svet. Cesta za týmto snom sa mu otvorila v sedemnástich rokoch. Svoju lásku k divadlu nestratil ani napriek diagnóze, pre ktorú strácal to, čo je pre hercov veľmi dôležité, svoj zrak. Bývalý herec a inšpicient zvolenského divadla EMIL TOMAŠČÍK.
Emil sa narodil v malej dedinke pod lietavským hradom. Jeho nadanie a láska k herectvu sa prejavovali už v detstve. „Vždy som sa na niečo hral,“ hovorí s úsmevom a spomína na detské časy. „S kamarátmi sme sa často hrávali na partizánov a Nemcov. Dirigoval som ich, hovoril, kam sa majú postaviť a čo majú povedať. Vždy na Troch kráľov sme sa obliekli, zamaskovali a chodili sme po domoch vinšovať a zabávať ľudí.“
Vtedy ešte malý chlapec ani len netušil, že raz sa ocitne na skutočných doskách, ktoré znamenajú svet.
Herci presviedčali ľudí, aby vstúpili do družstva
V čase socializmu vznikali na Slovensku nové divadlá. Herci v tej dobe nemuseli mať vysokú školu a na konkurz mohol prísť každý, kto si trúfal. „V júni v 1949 som sa prihlásil na konkurz do dedinského divadla v Bratislave, kam prišli ochotníci z celého Slovenska, a zobrali ma. So súborom sme chodili hrávať po celom Slovensku.“
V čase minulého režimu museli herci propagovať ideu združstevňovania. Emil Tomaščík dnes už len s úsmevom spomína na veselú príhodu, ktorá sa odohrala počas jedného predstavenia. „Hral som v ňom traktoristu a svojej priateľke som básnil o tom, aké je družstvo úžasné. Anička, keď vstúpime do družstva, už nebudeš musieť variť, prať, nič nebudeš musieť robiť, všetko nám dajú. Z hľadiska sa vtedy ozvalo: „Hovno!“, smeje sa a dodáva, že i keď mali herci na tieto veci svoj názor, nemohli s tým nič robiť.
V hesle združstevňovania sa niesla aj divadelná hra Na krížnych cestách. Práve ňou odštartoval Emil Tomačšík svoju kariéru v Divadle Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene. „Hral som v nej tvrdého, starého sedliaka Krnáča, ktorý nechcel vstúpiť do družstva. Postavu mojej manželky stvárnila Mária Markovičová v alternácii so Zorou Pavlendovou,“ spomína.
Vpasovať sa do postavy je ako zrodiť dieťa
Počas svojho života vystriedal Emil Tomaščík veľké množstvo postáv, dobrých i zlých. „Vpasovať sa do postavy, pracovať na nej a zahrať ju čo najlepšie, to je akoby človek zrodil dieťa,“ hovorí dnes už sedemdesiatšesť- ročný herec, ktorý si dal na stvárnení postavy vždy záležať. Veľmi rád spomína aj na svoje účinkovanie vo filme Ľalie poľné, ktoré režíroval známy slovenský režisér Elo Havetta.
Pri úvodnej produkcii filmu vtedy Emil predložil režisérovi neobvyklý nápad. „V tom filme som dostal postavu hluchonemého sluhu, ktorý sa zaľúbil do svojej gazdinej. Chcel som pochytiť aspoň niečo z posunkovej reči a tak som sa nechal umiestniť do ústavu pre hluchonemých. Nejaké veci mi vysvetlili v špeciálnej škole, iné som sa naučil, keď som bol s nimi na pive,“ hovorí o natáčaní úspešného slovenského filmu.
Cítim, že musím na sebe pracovať
Krásne herecké obdobie človeka, ktorému málokedy mizne úsmev z tváre, však na čas prerušila choroba. Dvadsaťsedemročný herec začal postupne strácať svoj zrak, až mu doktor zistil, že má poškodenú sietnicu s ústredným očným nervom. Zrak sa výrazne zhoršoval a v divadle začal pracovať ako inšpicient.
„Hrával som už len malé a niekedy stredné postavy. Bolo to pre mňa veľmi ťažké obdobie. Nechcel som sa zmieriť s tým, že by som prestal hrať. Divadlo je môj život. Vždy pre mňa bolo všetkým. Radosťou, aj útechou.“ Napriek veľkému odhodlaniu musel nakoniec pódium divadla opustiť. „Posledné postavy som stvárnil už ako invalidný dôchodca a ako hosť v hre Bátorička od Jonáša Záborského a v hre Ženba.“
Emil Tomaščík tak po štyridsiatich dvoch rokoch opustil zvolenské divadlo. Na herectvo však nezanevrel a venuje sa mu aj dnes. Rok čo rok sa zapája do celoslovenskej súťaže v umeleckom prednese a literárnej tvorbe nevidiacich a slabozrakých. „Manželka alebo vnučka mi vždy nahrajú text na magnetofón. Kazetu počúvam dovtedy, kým sa ju nenaučím. Niekedy mi to trvá aj mesiac, no cítim, že musím na sebe neustále pracovať,“ hovorí.
Vždy sa má vynikajúco
Usmievavý dôchodca sa dnes najlepšie cíti vo svojej chalúpke uprostred krásnej prírody. „Je tu úžasný pokoj, milujem atmosféru, ktorá tam vládne. Na uši si vždy nasadím slúchadlá a počúvam obľúbené „knihy“, ktoré si objednávam z levočskej knižnice pre nevidiacich na zvukových kazetách. Nič viac mi vtedy k šťastiu nechýba.“
Každý, kto pána Tomaščíka osloví na ulici a opýta sa ho, ako sa má, dostane aj za upršaného počasia rovnakú odpoveď: „Vynikajúco!“ Aj on sám totiž hovorí, že ak človek neprestane na sebe pracovať, v živote prekoná všetko.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi
  2. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020?
  3. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť
  4. Čo robiť v Tatrách, keď počasie pokazí plány?
  5. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame
  6. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie
  7. 4 veci, ktoré potrebujete vedieť o bezpečnosti elektromobilov
  8. Od zmesi plynov po sofistikovanú kvapalinu
  9. Počuli ste už o zelenej hypotéke? Ušetríte s ňou až trikrát
  10. Tipy a triky na spracovanie letného ovocia
  1. Ako kedysi vyzerali bratislavské mýta? Bol tam cintorín aj sady
  2. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi
  3. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020?
  4. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť
  5. Čo robiť v Tatrách, keď počasie pokazí plány?
  6. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame
  7. Prešovský McDonald’s podržal zamestnancov počas pandémie
  8. Hrajte futbal ako Valábik! Lopty rozdáva po celom Slovensku
  9. Medzi zateplením minerálnou vlnou a PUR penou sú veľké rozdiely
  10. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie
  1. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 9 841
  2. Dnes ma živí instagram, hovorí bývalá tanečníčka Katarína Jakeš 8 875
  3. Počuli ste už o zelenej hypotéke? Ušetríte s ňou až trikrát 8 503
  4. 4 veci, ktoré potrebujete vedieť o bezpečnosti elektromobilov 8 193
  5. Osem výnimočných slovenských hotelov pre zaslúžený odpočinok 7 782
  6. Tostov palác - moderné bývanie s atmosférou historických Košíc 7 649
  7. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020? 7 637
  8. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi 7 212
  9. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie 7 133
  10. Obľubovali ste termínované vklady? Spoznajte alternatívy 6 949
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Banská Bystrica - aktuálne správy

Obnova podchodu v Brezne.

V Brezne obnovujú podchod budovy na Námestí gen. Milana Rastislava Štefánika 2, ktorý bude vstupnou bránou do pripravovaného Múzea komunizmu.


MONIKA DOLŇANOVÁ 11 h
Ilustračné foto.

Na mieste nehody zasahoval vrtuľník.


TASR 13 h
Historické zážitkové vlaky v Banskobystrickom kraji sú už v predaji.

Po unikátnej trati plnej železničných stavieb prevezie pasažierov zážitkový vlak Expres 34 tunelov, ktorý je novinkou tohtoročnej sezóny v Banskobystrickom kraji.


SITA 11. jún
Ilustračné foto.

Novú nádej na život dostali v týchto dňoch 47-ročný pacient s ochorením pečene v terminálnom štádiu a 46-ročná žena so zlyhávajúcimi obličkami.


TASR 11. jún

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Na mieste nehody zasahoval vrtuľník.


TASR 13 h

Aj keď na Slovensku sú takmer všetky pavúky jedovaté, stepník patrí k tým s prudším jedom. Odborníčka však ubezpečuje, že stretnúť takéhoto pavúka je pomerne vzácne a rovnako vzácne je aj to, žeby človeka uštipol. Pri pohryznutí nedôjde k ohrozeniu života.


11. jún

Minister povedal, že za istých okolností bude možné čerpať zdroje z plánu obnovy historických verejných budov. Podľa jedného z variantov mala byť pôvodná historická budova zbúraná.


11. jún

Pacientom sa výrazne zlepšil stav a viditeľne schudli.


11. jún

Už ste čítali?