HRONEC, MEDZIBROD, MOTYČKY, HEĽPA. V Hronci táto situácia prekazila tohtoročné plány. „Nevieme, akú sumu dostaneme od štátu a ani daňový úrad nám nevie povedať, koľko. Chceli sme opravovať cesty, podať projekty na čerpanie eurofondov, ale všetko odsúvame, pretože nevieme, či budeme mať peniaze na spoluúčasť. Momentálne sa snažíme udržať normálny chod obce. Ledva stíhame platiť faktúry. Také niečo sme ešte nikdy nezažili,“ povedala starostka Mária Blanka Weissová. Šetria, kde sa dá. Zoštíhlili aj rozpočet na oslavy storočnice Čiernohronskej železničky. „Ľudia sa na to dlho tešili. Nemôžeme ich odstaviť od všetkého. Oslavy budú, no skromnejšie,“ vysvetlila.
Starostka Medzibrodu Zdenka Huťková takisto nevie, koľko napokon získajú z podielových daní. „Zatiaľ sme upravili rozpočet na úroveň roku 2008. Šetriť budeme zrejme na opravách komunikácií, nerobíme žiadne veľké projekty. Prepúšťať nemôžeme, keďže máme len troch zamestnancov a práce je veľa.“ Situáciu nechcú riešiť pomocou zadlžovania. „Nad úvermi neuvažujeme,“ skonštatovala.
Kríza zrejme postihne aj najmenšiu obec v banskobystrickom okrese Motyčky. „Zatiaľ sme nerobili špeciálne opatrenia. Rozpočet sme ponechali tak, ako sme ho pripravili v decembri. Po pol roku uvidíme, koľko dostaneme z daní. Klesá však príjem z cestovného ruchu a vyzerá to tak, že peňazí bude menej než minulý rok,“ povedal starosta Maroš Lacko. Šetriť chcú hlavne na energiách. „Plánujeme zrekonštruovať zastaralé osvetlenie a zatepliť obecný úrad,“ prezradil.
Heľpianska samospráva nerieši finančnú krízu redukciou počtu zamestnancov. Úsporu bežných nákladov očakáva od lacnejšieho systému telefonovania cez internet. Necháva si len jednu analógovú linku. Bude platiť jedine za program, hovory cez pevné siete v celej EÚ sú zadarmo. Do akej miery to odľahčí rozpočet, uvidia na faktúrach, takto totiž fungujú iba prvý mesiac. Nevýhodou je, že operátor nemá Heľpu dostatočne pokrytú signálom. V momente, ako poklesne rýchlosť pripojenia na internet, počujú len stránku, ktorá volá obecný úrad, ale ona ich nie. Stáva sa to najmä v popoludňajších hodinách. Operátor sľúbil, že podnikne potrebné kroky.
Prostriedky investované do opakovaných žiadostí o eurofondy sú tiež o obecných kasách. Projekt na rekonštrukciu základnej školy prerába Heľpa už po tretí raz. „Podobne sme na tom aj s čistiarňou odpadových vôd. Doteraz nás to stálo milión korún (33 200 eur), pritom sa na vecnej stránke projektov nič nemení,“ zdôraznila Mária Kemková, vedúca odboru školstva a kultúry. Podobných prípadov sú stovky.