Neďaleko Zolnej, ktorá je administratívnou časťou Zvolena, sa nachádza ojedinelá prírodná pamiatka - Zolniansky lahar. Netradičný názov pochádza z ostrovov Jávy, kde bahenné laharové prúdy nie sú výnimočné. V Európe je to však výnimka, za ktorú vďačíme treťohornej sopečnej činnosti stratovulkánu Poľana. Krátka trasa od hlavnej cesty k sopečnému výtvoru je však doslova lemovaná odpadom. Nevedú k nemu žiadne smerovky Chýbajú dokonca informačné tabule, že ide o prírodnú pamiatku, ktorú treba náležite chrániť. Pritom ako turistickú atrakciu odporúča lahar takmer každý bedeker o Zvolene a okolí. „ Boli tu dve informačné tabule, ale niekto ich odniesol. Chodí sem veľa turistov s kladivkami a berú si odtiaľto opál," hovorí dvojica chlapcov z blízkej rómskej osady. Akokoľvek poškodzovať lokalitu je pritom neprípustné, keďže tu platí najprísnejší stupeň ochrany. Podľa anorganičky správy Chránenej krajinnej oblasti Poľana Nory Balkovej sú so znečisťovaním lokality odpadkami značné problémy. Lahar sa nachádza hneď na rómskou osadou, čo jej ochranu sťažuje.
Zdroj poznania
V spolupráci so samosprávou musíme hľadať cesty, ako lokalitu pravidelne čistiť a udržať ju v dobrom stave. Z geologického aj paleontologického hľadiska je nevyčerpateľným zdrojom poznania," povedala doktorka Balková. Laharový prúd dodnes nie je dostatočne preskúmaný a môže v budúcnosti priniesť mnoho nových paleontologických poznatkov. Nový výskum sa však v najbližšom období nechystá.
„ Podobné výskumy sú dosť finančne náročné a nepredpokladám, že by sa naň v čase finančnej krízy našli prostriedky," dodala anorganička.
Bahenný sopečný prúd - lahar je pozostatkom aktívnej činnosti stratovulkánu Poľana. Mohutný prúd sa valil smerom k dnešnej Zolnej až na úpätie vrchu Lipany, kde vyvrátil a prikryl lesný porast. Dĺžka prúdu od Poľany je úctyhodných 18 kilometrov. V lokalite sa našli odtlačky viacerých rastlín, ktoré dokumentujú rastlinstvo tejto oblasti pred miliónmi rokov.
Tajomné štvrtohory
Sopečná činnosť na Slovensku sa odohrávala v období treťohôr a na začiatku štvrtohôr. Poľana, ktorá je dnes biosférickou rezerváciou, je najvyššou vyhasnutou sopkou Európy. Ešte vyšší však bol pred miliónmi rokov štiavnický stratovulkán, ktorý mohol podľa odhadov vulkanológov dosahovať výšku štyroch kilometrov. Na Slovensku máme tiež ďalšiu raritu - najmladšiu vyhasnutú sopku v strednej Európe. Je to Putikov vŕšok neďaleko Novej Bane, ktorého vek pôvodne odhadovali na 130 tisíc rokov. Podľa posledných vedeckých výskumov má však iba 102 tisíc rokov.
