BANSKÁ BYSTRICA. Šikmá veža na bystrickom námestí je jedným z lákadiel pre turistov. Dobrým signálom je, že podľa odborníkov sa ďalej nevychyľuje. Jej odchýlka od zvislej osi zostáva už roky na úrovni 68 centimetrov. „ Vyklonenie hodnotíme ako stabilizované, čo sa podarilo dosiahnuť po architektonických a stavebných úpravách v lokalite," uviedla hovorkyňa primátora Monika Pastuchová. Hoci sklon veže monitorujú, žiadne závažné odchýlky nezaznamenali. Veža tak môže slúžiť ako ďalšie turistické lákadlo mesta. Hoci šikmé veže sú vo svete doslova magnetom pre cestovný ruch, do Bystrice zatiaľ turisti nechodia cielene kvôli nej. „ Pre mnohých turistov je to skôr zaujímavosť a novinka, s ktorou ich sprievodcovia zoznámia pri návšteve mesta. Zatiaľ to však nefunguje tak, že by k nám chodili iba kvôli tomu, aby videli naklonenú vežu. Napriek tomu je to pre turistov atrakcia," dodala hovorkyňa.
Zelená a vážnicová
Veža dostala v minulosti mnohé pomenovania, Bystričania ju najčastejšie volali zelenou, prípadne vážnicovou. To preto, lebo v jej blízkosti sa nachádzala budova mestskej váhy.
34- metrovú vežu postavili v centre mesta v 16. storočí a hoci prešla viacerými stavebnými úpravami, jej architektonický ráz zostal vo veľkej miere zachovaný. Slúžila nielen ako hodinová a strážna veža, ale v jej suteréne bola aj väznica a mučiareň. Vychyľovať od svojej osi sa začala v prvej polovici dvadsiateho storočia, najvýraznejšie sa sklon prejavil v polovici storočia. Spôsobilo to zrejme odstránenie jedného zo susedných objektov, pričom prišlo k miernemu narušeniu statiky.
Lahôdky pre turistov
Šikmé veže sú vo svete veľmi obľúbené a vďaka nim cestovný ruch v mnohých mestách sveta rozkvitá. K najznámejším patrí slávna šikmá veža v Pise, či nemecký Suurhusen. V Pise však už museli urobiť niekoľko radikálnych stavebných zákrokov, aby statiku veže udržali v dobrom stave a vežu mohli obdivovať aj nasledujúce generácie. Na Slovensku máme známe šikmé veže aj v Ivanke pri Nitre a vo Vrbovom. Niektoré šikmé veže však boli natoľko poškodené, že tieto pamiatky dnes už neexistujú. Patril k nim napríklad farský kostol Panny Márie na kremnickom námestí, ktorý museli v 19. storočí zbúrať. Jeho veže sa v dôsledku rýchleho poklesu pôdy na poddolovanom námestí začali vychyľovať nekontrolovane a vtedajší stavbári si s tým nedokázali poradiť. Posledný známy príklad je z malej obce Zacharovce pri Rimavskej Sobote. V roku 2003 sa 30- metrová veža kalvínskeho kostola najprv slabo vychýlila a krátko na to sa zrútila. Gotickú pamiatku sa dodnes nepodarilo obnoviť.
