STARÉ HORY. Do svojich rodísk u nás sa navrátili už aj posledné sťahovavé vtáky. Chriaštele poľné, prepelice poľné a hýle karmínové patria medzi najzimomravejšie operence, a tak do svojich rodísk v strednej Európe prilietajú zo zimovísk v tropickej Afrike obyčajne až začiatkom júna.
"K svojmu životu potrebujú chriaštele a prepelice na lúkach dostatočne vysokú vegetáciu a aj preto prilietajú do svojich teritórií najneskoršie spomedzi všetkých sťahovavých vtákov. Keďže v ostatných rokoch tieto dva druhy lúčnych vtákov začali kolonizovať aj horské lúky nad hornou hranicou lesa, do tohto typu biotopu sa nasťahujú až v tretej dekáde júna. Vtedy, keď sa aj tam vyvinie dostatočne vysoká vegetácia, v ktorej sa môžu ukryť," uviedol pracovník starohorskej Výskumnej stanice Ústavu ekológie lesa SAV Miroslav Saniga.
Dodal, že chriaštele a prepelice sú pomerne plaché vtáky a veľmi nerady opúšťajú vegetáciu, takže ich nemožno takmer vôbec pozorovať. Nápadné sú však svojim charakteristickým volaním, ktoré zaznieva z lúk počas júna nepretržite nielen cez deň, ale aj v noci. Obzvlášť nočné volanie týchto vtákov, keď väčšina operencov zmĺkne, je neprepočuteľné. K prvým sťahovavým navrátilcom, ktoré sú už u nás vyše dva mesiace, patria drozdy, škovránky, škorce, červienky, trasochvosty či žltochvosty. Tieto sťahovavé vtáky zimovali najbližšie k nám, a to v oblasti Stredozemného mora. Sťahovavé operence, ktoré sa museli za teplom odsťahovať až do rovníkovej Afriky, sa k nám navrátili koncom apríla a v priebehu mája.
Lastovičky, belorítky, muráriky, sedmohlásky či dážďovníky musia prekonať na svojej púti domov až niekoľko tisíc kilometrov, a tak nečudo, že do svojich rodísk k nám dorazili len niekoľko týždňov pred prepelicami a chriašteľmi.