LADOMERSKÁ VIESKA. Mlyn, ktorého zvyšky objavili archeológovia blízko Ladomerskej Viesky v okrese Žiar nad Hronom, postavili zrejme po roku 1763, v období vlády Márie Terézie. „ Môžeme tak usudzovať z nálezu mince, ktorá bola zrejme ako obeta uložená pod prah dverí," povedal Ján Beljak z Archeologického ústavu SAV. „ Archívne pramene nám existenciu mlyna potvrdili, zakreslený je v prvom aj v druhom vojenskom mapovaní," dodal archeológ.
Zaujímavosťou je, že aj zánik mlyna sa viaže na ďalší objav mince z obdobia prvej republiky. Mlyn zanikol v medzivojnovom období, okolnosti jeho zániku však nie sú známe. Zaujímavosťou je, že ani obyvatelia Žiaru nad Hronom a Ladomerskej Viesky nevedeli, že mlyn mohol v týchto miestach stáť. Podľa archeologických vykopávok možno usudzovať, že to bola pevná murovaná stavba s neobvykle dlhým mlynským náhonom. Ten siahal od Šášovského Podhradia až po dnešnú rybársku baštu pri Žiari.
„ Na tú dobu to bol neobvyklý stavebný počin, keďže takéto dlhé mlynské náhony nebývali bežné," dodal Ján Beljak.
História mlynov siaha do antiky
Stavitelia mlynov sa vždy považovali za výnimočných odborníkov. Vedeli nielen nájsť miesto vhodné na stavbu mlyna, ale aj usmerniť vodný prúd a postaviť koleso tak, aby všetko fungovalo bez problémov. Prvé vodné koleso bolo známe už v období antiky, na Slovensku je prvý záznam z 12. storočia z bzovíckeho panstva. Najrozšírenejšími mlynmi boli až do konca 19. storočia práve vodné mlyny, v prvej polovici 20. storočia však kvôli technickému pokroku začali rýchlo zanikať. Hoci mlyny zväčša spájame s mletím múky, často sa využívali aj pri spracovaní a pílení dreva.
